Prekročenie vlastnej komfortnej zóny, sebaúcta...ako vydržať tú dlhú dobu chudnutia...ako prekonať mýtus zavádzajúceho presvedčenia „nemám pevnú vôľu“ ? ? ? Sama som sa týmito otázkami neustále zaoberala. Ako zmeniť svoje myslenie, zmýšľanie o sebe, o svojej postave, strave a pohybovej aktivite natrvalo? Rada spovedám ženy, ktoré v mojom okolí schudli, že ako to dokázali. To prvé, čo ma zaráža, je, že mi hovoria, že už sa na seba nemohli dívať, ako vyzerajú. Keď počúvam, ako radikálne zmenili svoj jedálniček, čo všetko z neho v mene chudnutia vymazali počas doby chudnutia, tak sa mi ježia vlasy. Úplne vynechajú chlieb, nahradia ho polystyrénom, alebo sa týrajú hladom, jedia možno dvakrát denne jedlo, ktoré dáva minimum živín, vydávajú maximum telesnej námahy v mene odbúrania tukových vankúšikov, chodia do „potiarne“ a využívajú iné zázraky na zviditeľnenie svojej snahy. Pýtam sa ich, či už nikdy viac nechcú jesť chlieb, keď ho vynechali, či už nikdy nechce vidieť čokoládu alebo svoje obľúbené sladkosti a čo bude, keď sa jej náhodou pritrafí, že jej príde do cesty nečakaná oslava, pohostenie alebo sviatok. Čo urobí s pocitom viny, keď sa neprekoná a dá si ZAKÁZANÉ jedlo? Mám na tutovku overené u mnohých mojich známych, že keď zmenili radikálne stravu a viac sa hýbali, zaťali sa a vydržali schudnúť aj vyše 10 kíl, za pol roka alebo do roka mali váhu späť aj DPH. Ja osobne si nedokážem predstaviť, že po schudnutí XX si kíl budem udržiavať aj naďalej svoju váhu diétnymi jedlami a namáhať sa pohybom, ktorý mi uberie všetku energiu a zároveň sa cítiť šťastne a spokojne, lebo som dosiahla svoju vysnívanú hmotnosť. Veď skoro všetci čo chceme schudnúť, používame tento model myslenia: ak schudnem, budem šťastná a spokojná... no ja si to nemyslím. Mať stravovací režim s neatraktívnym jedlom bez živín ma naplní iba strachom, že dokedy to takto dokážem udržať, s pohybom to dopadne tak, že ak sa pritrafí vážna prekážka, nepôjdem cvičiť, potom bude zase niečo vážnejšie až napokon nám váha ukáže nejaké to plus späť. Nastane sklamanie a pocit viny, že budeme musieť vyvíjať ešte viac nadmerného úsilia, že to, čo sme horko ťažko dosiahli, sa stráca. A že sa nám akosi nechce. Už by sme chceli mať všetko za sebou a len spomínať na chudnúce časy ako na svoje nadživotné dielo. Čo tu teda nesedí? Prečo sa neustále nechávame zlákať všetkými „overenými skúsenosťami imaginárnych ľudí“, ktorí schudli a neujasníme si svoje vlastné zaťažujúce správanie? Pokiaľ nezmeníme svoje postoje k strave ako takej, ktorá nás živí a dáva energiu, pokiaľ nezmeníme svoj vzťah k aktívnemu radostnému pohybu, tak sa zanedlho vrátime do svojho bludného kruhu. Veľká väčšina ľudí s nadváhou zo svojho začarovaného kruhu nikdy v živote ani nevystúpi! Boja sa, pretože nemajú sebaistotu, neveria si, že dokážu učiniť radikálnu a trvalú zmenu hmotnosti a udržiavať si ju. Všetci tí z nás, ktorí nemajú vieru v silu myšlienky ako takej, preferujú to druhé – extrém. Aby sme mohli naozaj sebaisto tvrdiť, že sme zmenili na chudnutie svoju „hlavu“, potrebujeme vedieť, ako myšlienka pracuje. Vedieť, že náš vnútorný svet, ako ho v sebe prežívame so svojimi emóciami, myšlienkovými pochodmi a postojmi, je tým zázračným kľúčom, ktorý mení náš vonkajší svet a tým aj hmotnosť tela. Dôležité je cítiť sa vo svojom svete motivovane, sebaisto, s vierou vo vlastné možnosti a úsilie. To, čo nás mení na štíhle a sebavedomé, je náš zmenený láskavý postoj k sebe samej, k jedlu a pohybu. Ako životnej potrebe, ktorá nás napĺňa. Vždy, keď som nevedela v sebe doriešiť nejaký vnútorný konflikt, alebo som sa necítila šťastná s tým čo robím, čo mám, tak som sa cítila nenaplnená. NENAPLNENOSŤ som si dopĺňala jedlom, to dáva logika! Prečo potom neustále riešime jedlo a nie problém, ktorý v sebe nosíme? Šťastný a spokojný človek sa nepotrebuje prejedať. Čo keď som v neustálom pocite stresu v práci a v rodine a jedlo mi nahrádza pocit spokojnosti? Večer po práci sa usadím a upokojujem s pocitom, že potrebujem VYPNÚŤ. Prichádza aj potreba v pokoji sa konečne najesť, lebo cez deň nebolo času. Máme akýsi klamlivý pocit pohody, výsledkom ktorého je, že pojeme kdekadečo a priberáme. Ako to však zmeniť? V tomto prípade máme dve možnosti. Uvedomiť si, či si chceme tento pocit spokojnosti s ničnerobením a jedlom pestovať aj naďalej, alebo hľadať možnosť, ktorá mi dá pocit nasýtenia aj spokojnosti a relaxácie v jednom. Uvedomiť si, že potreba odpočívať a nahrádzať stresujúce pocity z uplynulého dňa sú veľmi rýchlo návykové, pretože s pohodlím a s požívaním jedla, ktoré nás upokojuje, sa vytvárajú endorfíny dobrých pocitov. A tých sa len tak vzdať a ešte v mene jedla a narušenia statusu pokoja nie je jednoduché. Ale dá sa to! Ako? Tak to si nenechajte od nikoho poradiť, ani vsugerovať! Je to výhradne vaša voľba, ako s tým chcete naložiť a urobiť rozhodné kroky k zmene! A tu je odpoveď na našu sebaúctu. Moja sebaúcta je priamo úmerná s mierou mojej zodpovednosti za to, čo vytváram. Nemôžem si vážiť seba, ak sa vyhováram na čokoľvek, s čím zápasím a čo ma ovláda. Ovládajú nás iba naše myšlienky a presvedčenia, naša HLBOKÁ VIERA o tom, prečo sa TO NEDÁ ! A tá viera je v nás, myslíme si, že v našej hlave. V hlave sú naše myšlienky. No sprevádzajú ich aj pocity. Vyhovárame sa, „no ja viem, rozumiem, čo hovoríš, no ako tú hlavu zmeniť, ako zmeniť myšlienky o sebe na lepšie? Skúšala som si ich vymeniť a nešlo to. Pozitívne myslenie u mňa jednoducho nefunguje! „ A viete, že ani nemôže? Nedá sa nútiť do pozitívnych pocitov, keď prevládajú negatívne! Tie pozitívne myšlienky môžu začať plynúť do našej mysle vtedy, keď sa plne sústredíme na prežívanie toho, čo by sme chceli cítiť a prežívať. Začať túžiť a vytárať si vedome obrázky a pocity v sebe, vo svojom vnútornom svete prežívať opak toho, čo nás brzdí a nepustí ďalej. Snívať nový sen o sebe a prežívať ho v sebe naplno so svojou vlastnou predstavivosťou. Tento sen cítiť, že sa môže stať realitou a že je v našich vlastných možnostiach posúvať sa ďalej. Cítiť, že vôbec nie je ťažké pripraviť si zaujímavé, zdravšie a jednoduchšie jedlo, ktoré nás zasýti a naplní pocitom radosti a spokojnosti. Vnímať svoje vnútorné nadšenie a vnútorné pobádanie ísť ďalej a skúmať sa s otvorenosťou. Čo ešte? Udržovať si pocit vnútornej motivácie radostnými pocitmi o sebe. Nechať ich postupne rásť a rozvíjať. Uvedomovať si seba, na čo myslím a ako sa posúvam bližšie. Prežívať každý deň svoju narastajúcu radosť. Užívať si cestu chudnutia ako dobrodružstvo, ktoré ide súbežne s novými stravovacími a pohybovými návykmi a zmenou, na ktorú sme sústredení a vedome ju vytvárame. Robiť to minimálne pomaly a bez nátlaku mesiac a zisťovať, že sa meníme. Zvnútra smerom von. Naša túžba sa zhmotňuje a telo začína reagovať štíhlosťou, pružnosťou a dobrou náladou. Tomuto vravím chudnutie hlavou! Aby sme si tieto zmeny mohli „vyrobiť“, potrebujeme sa naučiť stíšiť a sústrediť sa na svoje vnútorné prežívanie a snívanie. Potrebuje to miesto, kde sa dá pravidelne táto činnosť mysle vykonávať. Nemusí to byť nutne tichá miestnosť s kreslom či posteľou, určená na relaxáciu. Je to miesto, kde sa môžete uvoľniť a sústrediť sa. Hoc aj cestou v autobuse do práce, či počas sprchovania, výber je na nás. Hlavné je PRAKTIKOVAŤ TO! Urobte si malú skúšku. Zasnívajte sa aspoň na chvíľočku, aké by to bolo...? Skúste si na tento obrázok spomenúť o niekoľko minút. A potom zase o hodinu a opäť, keď vás to napadne. Máte aj pocity v tom obraze? Sú fajn? Opakujte tieto obrázky s pocitmi aspoň 2 – 3 krát a preskúmajte zmenu oproti starým obrazom o sebe spred pár hodín dozadu. Zaujímalo by ma, úprimne, k čomu sa dopracujete! Dáte mi spätnú väzbu ako to dopadlo? Som zvedavá na Vaše názory a vopred ďakujem za odpoveď. Oľga koncicka@azet.sk