Všetko je na jednotku, alebo na to človek zabudne a je to nula. Alebo si to môžete vysvetliť nejako inak.

(Takmer) Na nule, alebo skôr na bode mrazu, boli moje schopnosti vyniesť si svoj kufor na intrák pri nedeľnej chumelici. Moje veľakilové závažie pôsobilo na čerstvo napadaný sneh ako lopata a tak som ho každú chvíľu oprašovala. Myslela som si, že už to horšie ani nemôže byť, no na druhý deň ráno snehu pribudlo a aj kvôli tomu som šla namiesto pol hodiny do svojej milovanej školy hodinu a pol. Ako keby to ešte nestačilo, hladké podrážky na topánkach mi spôsobili pád na zadok. Ale nie len taký obyčajný! Predstavte si komediálny film a týpka, čo sa pošmykne na kúsku banána. A teraz si predstavte mňa ako robím to isté, len na snehu. Hej, sranda. Bola som veľmi sklamaná, že som zmeškala hodinu angličtiny s prednášajúcou s ugrofínsko-austrálsko-čínsko-divnoanglickým prízvukom. Zdôrazňujem S K L A M A N Á ! Veľmi sklamaná.

S Výrazným sme boli dnes na návšteve u Spisovateľky (veľmi talentovaná žena, ktorá bude v budúcnosti patriť medzi moje obľúbené autorky). Rozprávali sme sa o momentálnej situácii tohoto školstva a spolu so SCI-FIženou, ktorá tam bola v bosých nohách ako hobbit a opitá z litra vermutu sme prišli k záveru, že pôjdeme niekde preč. Spisovateľka ide do Prahy skúsiť šťastie na inej škole, SCI-FIžena plánuje študovať v Cardiffe alebo žiť na Mesiaci a ja sa budem pokúšať o prax niekde v zahraničí (alebo aspoň o semester). Výrazný s nami vehementne nesúhlasil. Tvrdil, že jemu je na Slovensku dobre a bude pre nás mapovať aktuálnu situáciu. Aspoň niekto.

Od spisovateľky som si požičala feministickú knižku. Vravela, že ma asi nezaujme. Uvidíme, po prečítaní. Je to v češtine, ktorú maximálne neznášam, odkedy z nej musím prekladať, ale dúfam, že sa cez to nejakým ladným spôsobom prenesiem. Možno mi to pomôže nemyslieť toľko na momentálne neprijateľné veci. Nie teraz, keď sa mi začína konečne dariť v kariére. Kariéra je totiž dôležitý element v mojom živote. A jazyky - ako mi naši od malička vštepovali. Najlepšie bolo, keď sa ma matka opýtala, či by som nechcela ísť študovať arabčinu. HA! Jasné! Aby ma tam zotročili a predali za dve Porshe a desať ťáv plus pár stoviek dolárov k tomu? To im stojím len za toľko?

V mojej bunke (na intráku) žije jedno dievča, ktoré sa pred mesiacom vrátilo zo Saudskej Arábie. Bola tam dvakrát vydatá a teraz je vydatá a naozaj zasnúbená. Aby ste tam mohli ísť čo i len na kávu so svojím partnerom Arabom, musíte u právnika podpísať papier, že ste sa zobrali. Samozrejme, takýto papier na Slovensku neplatí a keď sa vám dotyčný znepáči, papier roztrháte a je po manželstve. Ak to myslíte vážne a chcete sa zobrať naozaj, zoberiete sa na ambasáde. Tá vec s papierom sa mi páči. Myslím, že by to malo svoj účel aj tu. Už viacero vecí sa mi nepáči: nadpriemerné zahaľovanie žien, prílišná cudnosť, nemožnosť pobozkať partnera na ulici (sú z toho pohoršení!)

Aby som nezabudla, to dievča sa vracia naspäť za svojím manželom, aby z neho urobila svojho právoplatného manžela aj v našej krajine. Páči sa jej tam a zvykla si. Ona je dobrodruh a ja takých ľudí obdivujem.

Takže je to presne tak, ako to Mrkvička povedal. "Všetko je buď jednotka alebo nula."

Ak by to niekoho zaujímalo, tak ja sa nachádzam niekde uprostred a čakám, kto ma pritiahne k nule alebo jednotke. Ale dúfam, že to bude tá jednotka a budeme všetci spokojní.