O čo vlastne ide? Minulý týždeň som  v slovenskom denníku SME prečital článok o tom, že každý tím hrajúci na tohtoročnom šampionáte mohol nastúpiť v dresoch z jeho hokejovej histórie (tzv. retro dresy), pri príležitosti storočnice medzinárodnej hokejovej federácie. Túto možnosť využili všetky manšafty okrem Bieloruska, ktoré vraj nemá na čo spomínať. Každé mužstvo si vybralo dres pripominajúci ich najkrajšie hokejové obdobie. Tak sa stalo napríklad, že Rusi si vybrali dres, v ktorom získali v roku 1956 prvé zlato na olympiáde;Česi zas československý dres zo zlatých MS 1949; Kanaďania z roku 1976, keď dvíhali nad svoje hlavy Kanadský pohár a dokonca aj Nemci hrali v drese z bronzovej olympiády 1932.

Len Slováci boli oblečení v retro drese pochádzajúcom z rokov 1940-1943,  počas obdobia prvého  Slovenského  štátu.  Prečo si náš zväz vybral tieto dresy? Hovorca SZĽH Peter Dobiaš to pre denník SME takto vysvetlil: „Vošli sme hlbšie do histórie. Na Slovensku bol v rokoch druhej svetovej vojny hokejový zväz a jeho predseda Ladislav Brežný podal prihlášku na prijatie za člena LIHG - predchodcu dnešnej Medzinárodnej hokejovej federácie. Činnosť federácie však bola v tom čase ochrnutá, o prijatí nie sú žiadne písomné dokumenty. A po skončení vojny sa obnovilo Československo. Aj naši súperi vedú zápasy so Slovenskom z rokov 1940 – 1943 ako oficiálne.“ Stačí Vám takéto vysvetlenie?

Slováci v retro dresoch prehrali s Nemcami.

Na internete som sa snažil vypátrať aký významný úspech sme dosiahli v spomínanom období , ale jediný výsledok z tohto obdobia, ktorý sa mi podarilo nájsť, pochádza zápasu proti Protektariátu Čiech a Moravy.  V tom zápase padlo dovedna 12 gólov, ale všetky do našej siete. Potom som si povedal, že sme museli hrať aj zápasy z našími vtedajšími kamarádmi z Nemecka. Bilancia s nimi je ešte žalostnejšia. Všetky tri zápasy sme, ako sa na satelitnú krajinu Tretej Ríše, pehrali so skóre 5:23. Naozaj obdobie hodné na spomienky!

Pán Široký ich asi uprednostnil pred, podľa mňa,  historicky úspesnejsnejsími dresmi, v ktorých sme si vydobili najväčší úspech v 90. rokov. Po tom, ako nás Medzinárodná hokejová federácia preradila až do C kategórie, sme v roku 1994 potvrdili nesprávnosť tohto rozhodnutia výborným 6. miestom  na olympiáde v nórskom Lillehameri. Mužstvo vedené kapitánom  Petrom Štastným a trénerom Júliusom Šuplerom, dokázalo poraziť Kanaďanov a remízovať so Švédmi a Američanmi.  Avšak po nešťastnej prehre s Rusmi 2-3  po predlžení a po  zahanbujúcej prehre s Čechmi 1-7 sme skončili 6., pričom  sme mali na lepsie umiestnenie. Mladík Miro Šatan sa stal najlepším strelcom turnaja, kým Žigo Pálfy mal na konte najviac bodov na olympiáde. To je naozaj úžasný medzník našej hokejovej historie. Škoda, že pán Široký nezdiela rovnaký názor.

Mládik Pálfy na OH  v Lillehammeri 1994

Je íroniou, že v týchto retro - dresoch sme hrali práve proti Nemecku. A ako sa patrí, aj teraz sme ich „nechali vyhrať“ 2-4.  Tiso sa určite usmial vo svojom hrobe.  Možno keby si nemeckí hokejisti na ten zápas tiež obliekli dresy z rovnakého obdobia, mohlo by to byť ešte zaujímavšie. By sme si mohli spolu zaspomínať na „staré dobré časy“.

Navrhujem teda aby sme budúci rok proti maďarom hrali v dresoch z obdobia Úhorského štátu.