Keď si Nuda už tretí krát zívla, navrhlo Bláznovstvo, ako vždy veľmi vtipne, toto:

- Zahrajme sa na schovávačku! -

Intriga iba pozdvihla obočie, ale Zvedavosť sa neudrzala a spýtala sa:

- Schovávačka ... to je čo? -

- To je hra - odpovedalo Bláznovstvo - Ja si schovám svoju tvár a začnem rátať od jedna do milión. Medzitým sa Vy všetci schováte. Keď dorátam, pôjdem Vás hľadať a prvý koho nájdem, zaujme moje miesto a hra bude takto pokračovať. -

Nadšenie a Eufória tancovali od radosti. Radosť tak vyskakovala, že urobila posledný krok k tomu, aby presvedčila Váhavosť a dokonca aj Ľahostajnosť, ktorú zvyčajne nič nezaujímalo, aby sa pridali. Ale nie všetci sa chceli zúčastniť:

Pravda uprednostňovala názor, že sa nemá prečo skrývať. Načo??? Veď nakoniec je aj tak vždy odhalená.

Pýcha si myslela, že je to hlúpa hra (ale v skutočnosti bola iba naštvaná, že s týmto nápadom neprišla sama).

Zbabelosť nechcela riskovať.

- Jedna, dva, tri. - a Bláznovstvo začalo počítať ...

     Prvá sa schovala Lenivosť, ktorá ako vždy ľahla za prvý kameň, ktorý bol na blízku. Viera vystúpila hore na nebo, Žiarlivosť sa schovala v tieni Víťazstva, ktorému sa podarilo vlastnou Silou pristáť na korune najvyššieho stromu. Veľkorysosť sa takmer nedokázala schovať, pretože si myslela, že každé miesto, ktoré vypátrala, by bolo vhodné ako úkryt pre niektorého jej priateľa: Krištáľovo čisté jazero .......... ideálne pre Krásu. Trhlinka - diera v strome .......... ideálne pre Strach. Let motýľa .......... najlepšie pre Zmyselnosť. Náraz vetra ......... vynikajúce pre Slobodu ... a tak sa Veľkorysosť nakoniec ukryla v jednom lúči Slnka. Naproti tomu Egoizmus si našiel úkryt veľmi rýchlo - to miesto bolo slnečné, vzdušné a pekné ... ale iba pre neho samého. Klamstvo sa schovalo na dne mora (ale v skutočnosti sa schovalo za dúhu). Vášeň a Túžba sa schovali na dno vulkánu. Zábudlivosť zabudla, kam sa to vlastne schovala, ale to nie je také dôležité. Keď Bláznovstvo narátalo 999 999, ostala už iba Láska tá jediná, ktorá si ešte nenašla skrýšu. Všetky miesta sa zdali byť obsadené ... až zbadala ružový krík a rozhodla sa, že sa schová v jeho kvetoch.

- Milióóón - narátalo Bláznovstvo a začalo všetkých hľadať:

     Prvá bola odhalená Lenivosť, ktorá sa nachádzala iba 3 kroky od prvého kameňa. Potom bolo počut ako Viera diskutuje s Bohom v nebi o náboženstve. Vášeň a Túžbu bolo počut ako vibrujú na dne vulkánu. V nestráženom okamihu bola nájdena aj Žiarlivosť a samozrejme tým aj Víťazstvo. Egoizmus nebolo vobec treba hľadať, celkom sám vyšiel zo svojej skrýše, ktorou ako sa ukázalo bol včelí úľ. Bláznovstvo po dlhom pobehovaní našlo aj Smäd ako sa blíži k jazeru a tam odhalilo aj Krásu. S Váhavosťou to bolo ešte jednoduchšie ... sedela na plote a nevedela sa rozhodnúť, z ktorej strany plota sa schová. Tak Bláznovstvo našlo jedného po druhom. Talent .......... za čerstvou trávou, Strach .......... v tmavej diere, Klamstvo .......... za dúhou (alebo vlastne na dne mora ...), Zábudlivosť .......... ktorá už zabudla, že sa hrá schovaváčka.

     Len Láska sa nikde neukazovala. Bláznovstvo hľadalo za každým stromom, v každom potoku tejto planéty, na každom kopci a keď to už chcelo vzdať zbadalo ružový krík. Ako sa tak k nemu približovalo, zachytilo sa o vetvicku, a v tom začulo bolestivý výkrik. Tŕne vypichli Láske oči. Blaznovstvo bolo bezmocné a nevedelo ako by mohlo svoj čin odčiniť. Plakalo, ospravedlňovalo sa a sľúbilo Láske, že sa stane jej sprievodcom.

     Od tohto času, od doby, kedy sa prvý krát hrala na Zemi schovávačka je: