Ostatné mi ju fuk.

šťastný to človek.. nech ti to tak ostane..

Alebo neviem, teraz mám v reále naozaj akési šťastné obdobie. Musím s zklopať na drevo...

len ma trošku mrzí,že svet zdaleka nie je takým,akým som ho chcela vidieť..

o všetkom,čomu som kedysi verila, dnes silne pochybujem..

Neviem, ako to máš u seba v reále (len náznakovito), ale pre mňa to tu bolo vždy o tom, načo som vôbec na blogu. Vždy to bolo PRE ČITATEĽOV. Aj keď to debatovanie sa mi tiež páčilo, ale ja som proste závislá na tom, aby ma ľudia čítali... :-))) Choroba z povolania.
A reál mám taký, že sa takmer bojím o ňom písať, aby mi neodplašilo šťastie.

pochybnosti su znakom dospievania, aspon tak to vravia mudre knizky :)

Co ja mozem povedat, keby si nikdy nebola dole, nevies ake je to sladke ked je clovek hore, alebo inak povedane, mas chvile, kedy sa vsetko coho dotknes meni na zlato a mas chvile, kedy sa vsetko meni na hovno.

Silu prajem ;)

napadov je kopec.. v hlave sa hmyria take myšlienky,žeby ponúkané šance tromfli aj klietku..aj cestičky..

len nevidím zmysel v písaní..

skôr som stratila ego.. pocit,že ľudia ma chcú čítať.. že im to čosi dáva.. že je to na čosi dobré..

doma to mám fajn.. síce už začínam byť kapanek prečerpana,ale hold.. budem sa musieť týmto prehrabať..

manžel je doma po zlomenine ruky už tretí mesiac. nezrastá sa to tak,ako by malo a tak mame kus starosť,že čo dalej.. mladší nastupil do prvaku a starší zabudol všetko to,čo sa za tie tri roky v škole naučil..

okrem toho vnímam absenciu porozumenia a empatie.. dokonca pochybujem o existencii nejakej lásky.. skrátka.. celé zle..

výstižné..

mne by stačilo, keby ludia mali pocit,že ich existencia má zmysel.. a nielen ten praktický..

ak rozumieš.. :))

kde je jej habadej. A miesta, kde nie je ani kvapka. Možno treba len zamieriť inde kukadlom!

ja už silne pochybujem.. tak sa nediv mojej otázke.. :))

tam sa vždy znovu a znovu vraciam, je to overené a stále. Ale to je o mojom reále, aj keď to sa tiež týka iba úzkeho okruhu ľudí. Čo sa týka porozumenia vo virtuále, toho takého plytkého je tu tiež dosť, aj keď by som sa bála zarezať hlbšie...

ja nemam právo potrebovať..

ale.. už si celkom slušne zvykam.. :))

:(

aj ked.. moja empatia mi nedovolí iné..

začarovaný kruh..

Teda, ak sa to dá.

musím byť vždy v strehu..

inak všetko bude moja vina..

píš pre radosť, na ostatné sa vykašli

a tá chýba..

tiez som niekolko krat zacala ze idem pisat a potom som vypla...

potom co ma tesi? Pracovny kolektiv, usmev leva a objatie od maminy...

a co trapi? Vela prace...hadky s levom a choroba maminy...

a tak je to fajn..

človek viac dokáže prežiť dobro,ked ho sprevadza aj občasne zlo..

no ale chyba tvoja odpoved na vlastnu otazku ;)

ja si cením aj tých pár písmeniek, čo si naťukala. Otváral som s takým očakávaním - čože sa to skrýva za tromi bodkami?!
Ako vidím, v reáli ťa tiež postretlo oživovanie sprázdnivených školských mozgov (aspoň jedného). Je to fuška!
Tak k tým otázkam... čo ma teší? Teší ma, že si sem napísala... a čo ma trápi? To si nechám pre seba, načo tým zaťažovať okolie... (-:

a presne toho sa poväčšinou obávam.. že zaťažujem okolie..

aj preto píšem tak málo.. :))

ale zase.. rada teším.. tak enviem,čo teraz.. asi mám zase nad čím uvažovať.. :))

vzdy Ta precitam, nie vzdy reagujem, podobne pocity mavam tiez, doma...niekedy...alebo pri dialogu s priatelmi...obcas to "vyhorenie" az boli...strasne prazdno vo mne, ziadna radost, sny, tesenie sa na malickosti, ci nieco vacsie...trapia ma kazdodenne problemy, ktore sa niekedy prilis nabaluju az je z toho velka hrca a zmensit ju, ci celkom zlikvidovat dava zabrat...tesia ma deti, mama, ktora mi robi radost uz tym, ze je...tesi ma, ze ma niekto potrebuje, proste je rad, ze existujem, ze moze so mnou porozpravat o comkolvek...tesi ma, ze su stale krasne dni a mozem rano do prace popri Vahu, pozerat na vsetku tu krasu okolo, zhlboka sa nadychnut a uvedomit si, ze som vlastne stastna, i ked na chvilu "vyhorena":)

Vieš Elli keď si spomeniem na časy keď som tu začala čítať , tvoj blog som nikdy nevynechala . To čo s tebou sa deje je neuveriteľná zmena . Píš aspoň do šuplíka aby si nás mala čím prekvapiť, keď to všetko prekonáš, lebo určite to prekonáš , ty si silná nátura :-))) Držím ti palce :) !!!!!!

"musím byť vždy v strehu.. ... inak všetko bude moja vina.. "
velmi vazne:-( nauc sa vypnut,vypinat,aj ked sa ti zda,ze nemozes.a hladaj radost,drobne radosti,male radosti,inak bude radost chybat stale viac,pretlak bude coraz vacsi a dostavi sa depka...

hani.. tak to je fajn.. ja mam pocit,že ma potrebuju všetci.. ale v pohode by všetko zvládli aj bezo mna.. to značí,že ked som nablízku,tak to zvalia na mna.. ked nie som,tak nechýbam.. teda.. pre iné..

iris.. písať do šuplíka ma nikdy nebavilo.. a s tou silnou náturou.. bola som.. asi som bola.. už ma zlomili.. :)

bonnie.. tiež myslím,že to začína byť vážne.. ale neboj sa.. s depkou ešte bojujem.. aj ked.. zatim je to nerozhodne.. :))

chcelo by sa povedat,ze bojuj,ale nebojuj,nasilim ju neprebijes.ine treba zmenit,nech sa nedostane do vedenia,ked je teraz remiza...

inak by mi to nandala.. a ja by sa už viac nepostavila..

čosi mi našepkáva.. :))

postavila...ale aj boj o remizu vie dat zabrat ako svina.nedaj sa tej mrche!:-)
cosi mi nasepkava,ze sa tu nachadzame u depkara:-))