Bruce Sterling daroval ľudstvu pozoruhodný pocit zabudnutia na to, že život nemusí byť jeden z najlepších. Pri čítaní jeho diela, ktoré sa zapísalo zlatými písmenami do mojej čitateľskej histórie, sa zabúdam pchať aj jablkami,  ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohoto rituálu a bez dychu vpíjam do seba  jeho roztodivné a pestré cyberpunkové fantázie.

Aj keď je to opus napísaný v 1993-ťom, ja som sa k nemu dostala v preklade až teraz.

Je to bezpochyby zakladajúce dielo cyberpunku, i keď čistý cyber to nie je. Sú tu prvky obvyklej vesmírnej sci-fi prepletenej s futurológiou, cyberom  ba dokonca skutočnými vedeckými teóriami jedného amerického fyzika, ktorým si Sterling poslúžil.

V románe a poviedkych možno nájsť i iné ozvláštňujúce detailíky, ako napríklad precízne vypracované sociálne modely spoločenstiev vzniknuvších na satelitných planétach Zeme, radikálna zmena ponímania štruktúry rodiny v súvislosti s genetickým inžinierstvom, atď.

Hlavná postava  má ťah na bránu a pretrváva nielen v románovom čase ale i v literárnom význame: hlavný rozpor medzi mechákmi a tvárnymi je vlastne vnesený do deja z nášho života. Rozdiel medzi ekologickými a technickými riešeniami...

Za svoj život som prečítala snáď všetky dôležité diela sci-fi v češtine a slovenčine a plynule prešla na cyberpunk, čo teda vôbec neľutujem...