Cítim prázdno, smútok v duši,                                                                                                                                              

ktože to dnes o mne tuší?

Navonok mám úsmev sladký,

vo mne veje vánok chladný.

Vojna citov preniká,

ja nehľadám vinníka.

Otázok mám mozno veľa,

odpovede by som chcela,

no čím viac o nich tuším,

tým je ťažšie mojej duši...

Dnes len blúdim v mojej mysli,

aj slzy sa mi do očí tisli,

viem, že ten smútok pominie,

len čo nádej domňa prenikne...

Už cítim teraz úľavu,

v očiach nemám páľavu,

keď pocity zo seba vyplavím,

novou nádejou sa obdarím...