Takže Arménsko? Fú, tak o tejto krajine som toho moc nepočul. Nevadí celkom zaujímavá informácia. Som zvedavý, čo sa tam píše ďalej. Otvoril knihu a opäť čítal.

Naše priezvisko je odvodené od svätého Blažeja, ktorý pôsobil v štvrtom storočí v dnešnom Arménsku. O tomto svätcovi sa vie len málo. Väčšinou všetko o ňom sú len legendy.

Artur bol zmätený,opäť. Napísal svojej telepatickej kamarátke. Mali zaujímavý vzťah. Zaujímavo sa spoznali a tak všetko.

-Ahoj Viktória.

-Čauko Artur.

-Ako sa máš? 

-Vieš čo, ako vždy, nič špeciálne. Čo ty?

-Dejú sa mi zvláštne veci.

-Zvláštne? Napíš mi o tom.

-Hmm, vieš ako ma vždy priťahoval spln Mesiaca, milujem krv, vlkov a to všetko okolo.

-No, viem.

-Tak našiel som knihu. Knihu o mojom rode. A sú v nej zaujímavé fakty.

-Aké?

-Vraj pochádzame z Arménska. Meno máme odvodené od sv. Blažeja. A vieš tí vlci moji milovaní. Vieš, jedna skupina, ktorú počúvam má pesničku s názovm "Werewolves of Armenia" . A je to celé divné.

-To teda je. Vieš o tom, že Arménsko bola jedna z prvých krajín, ktorá prijala kresťanstvo, pretože sa báli niečoho "zlého"?

-Neviem. Ale ak je to tak, tak to len pridáva na tej podivnosti.

-Artur, začínam sa ťa báť...

Toto už je naozaj divné. Čo si myslieť? Som z rodu vlkolakov? Vždy ma to lákalo. Vždy som cítil v sebe niečo z vlka. Samotár, ktorý hľadá svorku, rodinu, ktorú bude môcť chrániť. 

Spojovalo ho to s vlkmi. Mal vlastnosti ako oni. Je to len veľká náhoda? Alebo je to skutočnosť?
Kniha prezrádza už len životy jednotlivých členov. Artur píše svoj príbeh. Žije svoj ľudsko-vlčí život.

A presne takto to miluje. Je s tým zjednotený. Snáď sa nájdu osoby, ktoré mu porozumejú. Osoby, ktoré sa nebudú báť jeho odlišnosti. Vždy bol iný. Už to má aj na papieri. Poriadne starom papieri.

Cantus Lupus.