Vždy mi bolo jasné, že bez rovnováhy nič nejde, ale akosi som si neuvedomovala ako je potrebná v každej oblasti, každom zákutí vesmíru i toho, z čoho sa skladá.

A potom mi svitlo. Len tak z ničoho. Ako blesk z jasného neba. Harmónia s rovnováhou sú potrebné v každom kroku, ktorý robíme, v každej myšlienke, ktorá nám preletí hlavou, v každom nádychu, konaní...

A potom...

On je JANG. Tá svetlá časť. Stále pozitívny, ochotný pomôcť, pracovitý. On je deň. Svetelným lúčom, ktorý pohládza našu matku Zem. On je Jang a nie len preto, že to zapadá do klasického modelu s mužským a ženským elementom.  On je Jang a ona je JIN. Melancholická. Tmavá časť. Lenivá. Ona je noc, závoj ďalekých nedosiahnuteľných svetiel zahaľujúci beznádejných romantikov.

Biela a čierna. Z jedného pohľadu protiklady, no implementáciou rôznych pohľadov sú úplne rovnaké. Nie, nebudem vás nudiť výkladom o farebných modeloch, ani o ranných, či večerných prechodoch dňa v noc, resp. naopak. Všetko to poznáte, stretávate sa s tým stále. Malé detaily, z ktorých sa skladá náš svet. Protiklady, ktoré niesú až tak protikladné. Ja dúfam, verím, že oni dvaja si nájdu k sebe cestu a vás žiadam len o jedno - otvorte svoje mysle, nahliadnite hlbšie, nechajte zvuk, či obrazy k sebe doľahnúť, nebráňte sa im. Čo vidíte / počujete??? :)

****************************** ||| ******************************

I was always clear that there is balance around us, but somehow I did not realize how needed in every area, every corner of the universe and of which it is composed. And then I realized. Just out of nowhere. As a bolt from the blue. The harmony of balance is needed in every step that we do in every idea that we head passing in each breath, action...

And then...

He is Yang. The lightin section. Still positive, willing to hel, hardworking. He´s day. The light beam which caress our Mother Earth. He is the Yang and not just because it fits into the classical model of male and female element. He is Yang and Yin is she. Melancholy. The dark part. Lazy. She is the night, the veil shrouding distant unattainable lights hopeless romantics.

White and black. From one perspective opposites, but the implementation of the different views are exactly the same. No, I will not bore you with the interpretation of the color models, or on morning or evening crossing on the night, respectively. Vice versa. Everything that you know is struggling with the still. Small details, which make up our world. Contradictions wich are not all so contradictory. I hope, I believe that that two will find a way to be together and I ask you only for one - open your minds, look deeper, let the sound or images to touch you, do not hinder them. What you see/hear???