- Dievča sa má dobre. Dievča sa ti má, - zaprskala zlostne, podráždená ležérnosťou otázky.
Ústa stisla do úsečky, jedinej roviny, ktorú poznali jej kľukaté emócie.
Dva roky čakala na návrat. Občas si posmešne vravela Penelopa. Občas sa obzerala po vlne, z ktorej by mu uplietla plášť.
Aby ho mohla párať a zdôvodňovať odmietanie ostatných nápadníkov.
Nikdy to nespravila. Radšej ignorovala svet okolo, aj svet v sebe.
Dva roky čakala na návrat.
Natiahol urobené, šľachovité ruky za bielou prikrývkou a omotal si ju okolo pása.
Odišiel rovnako cudzo, ako prišiel. Aj plieskanie vody v kúpeľni bolo strašne ďaleké. Chvíľu počúvala ten rytmus.
Potom si nepokojne prehrabla gaštanovú hrivu a riskla rýchly pohľad do zrkadla.
- Dievča sa má dobre. Dievča sa ti má, - zopakovala potichu.
A znova. Zvláštny rytmus nepokojného klamstva ošíval náladu rána pred soptením.
Náhle sa cítila ako po znásilnení. Rozpačito skrútila prameň vlasov okolo ukazováka, vedomá si tváre násilníka.
Sama ňou bola. Smiala sa do sčervenaných líc, pier ešte vlhkých od pomalého ranného milovania.
Smiala sa do vlastnej tváre, rovnako zádušivo, ako keby plakala.
Odtrhla oči od zrkadlového obrazu, až keď ju objala vlhká, drapľavá ruka.
Zachvela sa, prekvapená blízkosťou dotyku.
Pritisol sa, hľadajúc oporu, nosom priamo do jej vlasov.
- Nehnevaj sa na mňa, - pomaly vdýchol jej vôňu.
- Taký som. Necítim nič. Neviem, čo chcem. Taký som.
Vedela, že klame. A vedela, že jeho klamstvo opäť prijme.
- Mal by si ísť, - vyhľadala jeho pohľad. Neuhla.
- Ak tu nie si šťastný, ak nemôžeš byť šťastný, choď. Kto ti bráni?
Za jej pokojným hlasom nemohol tušiť búrku, v ktorej sa dožadovala, aby ostal. Uhol očami.
- Nemôžem odísť. Nechcem ti ubližovať. - stihol ju ešte zdrapiť za ruku, keď začala rozčúlene vstávať.
Posadil ju späť a násilne pootočil jej tvár tak, aby videl jej oči.
- A nepozeraj sa tak. Máš ostré oči. Dorežú ma k smrti.
Mlčala. Dlho. Potom ju striasla zima sálajúca z jeho mokrého tela.
- Mal by si ísť, - zopakovala už menej nástojčivo.
- A neklásť si prekážky z ľudí. Nikdy si to nerobil. Chceš odísť - choď. Si slobodný človek. Ja to prežijem. Nebudeš zo mňa robiť vinníka svojej nespokojnosti, - tento krát sa jej podarilo vymaniť z objatia. Cez priamku, do ktorej sa ústa v kŕči stiahli, takmer nevládala hovoriť. Hľadajúc rýchlo úkryt v sprche, otvorila dvere inam. Ticho ich privrela. Aby ju predsa len našla.
Skrz plastovú plachtu v kúpeľni sa natiahla ruka.
- Poď späť. Ak sa nebudem môcť vrátiť k tebe, nemám sa kam vracať, - hľadal ju v stiesnenom priestore. Uhla sa.
- Nie som maják. Nemôžem čakať, kým znova nestroskotáš, - energicky zatiahla záves späť.
Mlčky sa prizeral, ako sa chvatne oblieka.
- Ľúbim ťa, - konštatoval obdivne, sledujúc jej krivky v lúčoch kriviacich sa v okne.
- Ľúbim ťa, - vrátila mu smeč. A odišla.
- Dievča sa má dobre. Dievča sa ti má, - sarkasticky zamrmlala, vyťukávajúc čísla na mobile pod oknom.
Pod nohami zavŕzgali staré, žlté listy.
- Má sa skvelo. - opätky klopkali trucovitý rytmus.
- Martinko, chlapče, si tam? - zašvitorila do telefónu, čakajúc známy hlas, nečakajúc však na odpoveď.
- Ako sa mi máš?
Komentáre
divný to chlap
sakra..
môžem tušiť autorku?..
teda..jej pravú identitu?..
missellie, nie si Ty náhodou divná slečinka?
jak nahodou..určite som..a budem stále divnejšia a divnejšia..
tušim za tým celebritu miestneho blogu..pre mna špičku VIP skupiny..
ellie, iste tušíš, že vrodená skromnosť...
no nikomu ani muk, jasné? lebo bude (nechcem Ťa strašiť) koniec našej kamalásky! :/
jasne..ved..kde by som taku kamalásku našla..))
missellie, či je divná slečinka hogo, či matka tereza...
pripadá mi to vhodné asi tak, akoby som tu začal riešiť Tvoju občiansku identitu.
pokúšal som sa sa Ti to naznačiť už predošlými kometami.
toto je moja bodka za témou nickov na blogzine.
Levica je tak zaujímavá...
hfw, musím sa priznať . Pri takýchto ženách, ako sa dokresľuje, ani ja neviem či a kedy som ťululu. Odhadnúť to, o čom ona nevie že chce, ale nedá pokoj pokiaľ to nedostane. To chce niekedy odvahu, inokedy absolútny pokoj, chlad, oheň, vodu, ľad....a možno nič. Iba to nevieš.
Roky bežia. Srdce je na tom istom mieste. Cesta k nemu len ťažko rozpoznaná. Poznať tak cestu, nájdeš najkrajšie srdce. Zrazu si uvedomíš, že máš v ruke bielu paličku. Ideš, iba zvuk ti pomáha. Krvavé odreniny na nohách, rozpadnuté topánky, omrznuté prsty. Ešte stále ideš...
Ján, veru, až na staré kolená zisťujem, že...
len nám chlapom za mladi (zväčša) nie je dané ich vidieť... :((
mal si môj prvý koment nechať bez povšimnutia..hfw..
teraz už nemusiš..mne už je jasne..))
ale..nemienim preto obracať svet hore nohami..
missellie, som sa bál, že mieniš... ;)
bal si sa zbytočne..
ine ma zamestnava..a naplno..
Viem, hfw. Máš pravdu
Roky bežia. Jej srdce je na tom istom mieste. Cesta k nemu len ťažko rozpoznaná. Poznať tak cestu, nájdeš najkrajšie srdce. Zrazu si uvedomíš, že máš v ruke bielu paličku. Ideš, iba zvuk ti pomáha. Krvavé odreniny na nohách, rozpadnuté topánky, omrznuté prsty. Ešte stále ideš...
Nohy už strašne bolia, ale urobíš ďalší krok vpred. Potom ešte ďalší. Srdce ti hovorí, že láska je celkom blízko. Cítiš jej dych. Tak ešte ideš. Ešte krok vpred.
Možno sa nikdy nedozvieš, že si mal urobiť malinký krok vzad. Alebo aspoň na chvíľku zastať. Láska... Láska ťa nasledovala na jej drobunkých nôžkach, v tvojich šľapajach...
.