18.5.2009

        Ak je to čo len trochu možné, túžby si treba splniť. Pravdaže, bývajú aj túžby nesplniteľné. Napríklad, aby nastal koniec sveta. Konca sveta sa nedožijeme, s tým sa treba zmieriť. Ale sú aj splniteľné.
        Jednu takú som mal. Odnepamäti (teda už veľmi, veľmi dávno) som túžil navštíviť Lisabon. Aj viem prečo. To mesto bolo počas druhej svetovej vojny relatívne slobodné, pretože Portugalsko sa na nej nezúčastnilo. Takže, ako si pamätáme z filmu Casablanca, kto sa chcel dostať z nemeckého područia v Európe, kto chcel uniknúť pred Hitlerom, musel sa dostať do Lisabonu a odtiaľ kam inam ako do USA. Lisabon, to bola nádej. V poslednej chvíli nastupuje do lietadla via Lisabon Paul Henreid a Ingrid Bergman (ová, ová, ová), aby si zachránili holé životy, kým Humphrey Bogart likviduje nemeckého dôstojníka, ktorý im chce útek prekaziť. Okrem toho, a to ma fascinovalo nemenej, Lisabon bol počas druhej svetovej vojny centrum svetovej špionáže. Slobodné mesto je ako stvorené na takúto úlohu. Po vojne ju prevzala Viedeň, bašta slobody tesne pri železnej opone. Takže Lisabon bol mojím snom. Splnil som si ho a... v podstate neľutujem. Len som si musel uvedomiť, že je zbytočné vidieť v každom mužovi na ulici špióna, že je márne vyzerať na každom rohu Ingrid Bergman (ovú, ovú, ovú), že tie časy sú už tahet, ako by povedal môj starý otec, ktorý nemal k Lisabonu nijaký vzťah. Povedzme to priamo. Na Lisabon stačí jeden a pol dňa. Pozriete si námestie na nábreží, hlavnú ulicu, hrad a staroveký kláštor. Úžasné večere vo výborných reštauráciách. Kvôli nim by sa v Lisabone oplatilo ostať hádam aj natrvalo. A je tam ešte jedna atrakcia, ktorá stála za to. Oceanario. Za mestom vyrástla pred jedenástimi rokmi, keď bola v Lisabone zatiaľ posledná svetová výstava, moderná štvrť. Tie domy vyzerajú lepšie ako Petržalka, ale čosi im chýba. Zdá sa, že mesto sa nedá postaviť naraz. Musí vznikať postupne. Inak v ňom nepulzuje normálny, chaotický život. Je mŕtve. V takomto meste na kraji Lisabonu je budova a v nej obrovské akvárium. Vojdete rovno do mora a môžete sa tam udomácniť na niekoľko hodín. More je, pravdaže, za sklom. Ale z pohľadu morských živočíchov ste za sklom vy. A nie je celkom jasné, kto je na tom lepšie. My si samozrejme fandíme a sme presvedčení, že lepšie sme na tom my, suchozemci. Nie sme mokrí, napríklad. A máme aj iné výhody, momentálne si neviem spomenúť. Ryby za sklom sú pokojné a čo je pozoruhodné, vôbec nie sú dravé. Žraloky si mierumilovne plávajú, nikoho si nevšímajú. Makrely plávajú v húfe, v kolektivistickom duchu, zľava doprava, miznú za zástenou a znovu sa zľava objavia a smerujú doprava. Disciplína a poriadok. Akurát jedna makrela pláva opačným smerom, tiaž vytrvalo a disciplinovane. Individualistka. Zunoval sa jej život v kolektíve. Nudilo ju to. Je osamotená. Nik sa k nej nepridáva.
        Život v akváriu je pravdepodobne poriadna nuda, len čo sa trochu rozbehneš, narazíš na sklo. Stojím za sklom a radujem sa neobmedzeného pohybu.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
------------------------------------------------------------