Dnes to, čo povedal Ovidius o kostenom gombíku, hovoria psychológovia, ktorí by sa tiež radi stali klasikmi, o online textovej komunikácii. Že jej chýba to a ono - hlasová modulácia, gestá, mimika - že ľudia sú z nej vystresovaní, majú pocit nepochopenia .... hm, kedy vôbec majú pocit pochopenia, snáď pri sexe niektorí a v tom prípade hovoria psychológovia hlásajúci zlý vplyv virtuality na psychično bezbranného človeka pravdu, že textom ešte nikto nikoho normálne nep... čo som to chcel, aha, že ľudia sa sťažujú, že si v textovej komunikácii často nerozumejú. Ale veď si navzájom vypisujú odkedy vzniklo písmo, a to je riadne dávno. A že sa predtým, ako si začali vypisovať papierové listy, poznali? A trúfne si niekto povedať, že niekoho pozná?
Čiže nič nové ani prevratné sa internetovou komunikáciou neudialo. Len sa to zefektívnilo. A preto je aj viac nepochopenia.
Počul som, že v Haife ochorela levica. Osoba takpovediac zo širšej rodiny. Dlho skrývala príznaky ochorenia, pretože prejaviť v prírode chorobu znamená stať sa korisťou predátorov alebo byť obmedzovaný v sociálnych väzbách, prípadne byť z nich úplne vyčiarknutý. Je to inštinkt každého živého sociálne žijúceho tvora, človeka nevynímajúc, neukazovať nič, čo ho diskvalifikuje. Keď sa však človek dostane do prostredia, ktoré mu umožní vyjadrovať sa anonymne, bez ohrozenia reálnych sociálnych väzieb, niekedy neodolá, aby sa so svojimi neštandardnosťami nezdôveroval. V tom sa internet podobá prúdu podvedomia, do ktorého ľudia vyplavujú to, čo by svojim fyzicky prítomným blížnym neoznámili ani za nič. Ani písomne. Zažívajú ilúziu spojenia svojej mysle s myslou úplne cudzieho človeka/ľudí, s ktorým komunikujú, snové stavy. Neviem, možno im to pomáha, aby sa lepšie vyznali sami v sebe - nie je to ľahké, ani príjemné - ale aj vo virtuálnom svete rovnako ako v realite platí, že vo veci pochopenia sa neoplatí mať veľké očakávania. Za počítačmi sú reálni ľudia. So všetkým, čo k tomu patrí.
Stále žijeme v hmotnom svete mäsa a kostí, v tom je všetko po starom. Občas sa vám v ňom podarí vytvoriť silné väzby aj s ľuďmi, s ktorými nie ste spojení génmi ani majetkom a udržať si ich po dlhú dobu. Ale vo virtualite - tam v zásade existujú len väzby slabé. Ako by povedal Ovidius, všetko, čo sa na internete týka človeka, visí na extrémne tenkej nitke.
Komentáre
---
A mozno aj naopak.
.
Sa po mne opičíš v nezrozumiteľnosti.
.
Dajme tomu, že som to pochopil a hovorím na to mačacie toto: aj slabé virtuálne väzby môžu vydržať roky, ak sa do nich nezačnú premietať zžieravé emócie a z toho plynúce očakávania.
Nitky sa menej trhajú podla mňa medzi takými, čo sa buď bavia v čisto racionálnej rovine alebo majú spoločný zmysel pre humor.
Čo?
---
.
Rozplakať ľudí je ľahké. Ľudia sadojímajú radi. Jéj, aká milá mačička - a aká opustená, bú.
Jéj,
A aká vypasená. Panička ma iste za úlovok pochváli. Len musím dať pozor, aby som nepotrhal ten _krásny_trblietavý kožuštek.
Odovzdám odkaz, kocúrik. Prípadné chybné pretlmočenie ospravedlňujú druhové komunikačné rozdiely. :p
A neboj, ja mám mačky rád.
Aha, Mikymauz
Rád, rád ... poznám jedného, čo sa roznežnieva nad misou jaterníc, ako má rád prasiatka:p
Mňam,
Jar je kráásna. Prečo to tí ľudia nevedia pochopiť? Stále len "poď", "nečuchaj toľko", "daj jej pokoj"... Aach, Kitty...
Šunkes, oblízal by som ťa od ušiek k chvostu. Zatiaľ to všetky mačičky prežili bez ujmy na zdraví, vieš? Aj sa so mnou spriatelili. Niektoré.
Keď prasiatko uhynie, škoda ho len tak nevnivoč zahrabať do zeme.
Odchádzam snívať. Čau ŠŠ.
Nemusí to byť iba tenká nitka,
buheh
.
Jánošík hovoril o chladivej prenikavosti. On mal v Očovej prvý roduverný sexšop a mal kvôli tomu poťahovačky, ale nesúdil ho náš miestny Lynch, ale istá JUDr. Traubergová alebo tak dajako, čo bola inak jeho zákazníčka s vernostnou kartou, trieskala po stole kusom kovu, že Sám si vyskúšaj, ako tento nepodarok funguje ... a potom vstal zmŕtvych ... ech, nejako sa mi to pletie.