Zas som pri mojej obľúbenej téme, vojenčine. Je ťažké rozhodnúť sa čo napíšete, keď máte v hlave desať príspevkov. Ale tak skúsim tento:

Vojenské cvičenie je úžasná vec. Pokiaľ sa nerobí, žijete v ilúzii, že ste pripravení zasiahnuť a všetko funguje presne tak ako má. Ostrá skúška vás vyvedie z omylu. Tí, čo sa vyznajú v plynových maskách vedia, že sa vyrábajú v troch veľkostiach 1,2,3. Jednotka znamená najmenšiu veľkosť, trojka je teda logicky najväčšia. Mne bola pridelená maska veľkosti 2. Pri náhodných nasadzovaniach na buzeráku (vyasfaltovaná plocha, kde sa robili nástupy a učili sme sa pochodovať) som zistil, že keď si ju nasadím a zatiahnem remence ako mám, aj tak mám pod lícami škáry. Rozhodne mi bola veľká, vôbec netesnila a potreboval som masku jednotku. Boli sme malá rota, bolo nás na nej tak do 25 ľudí. Výkonný práporčík nprap. Vass ma teda zobral do skladu, kde po chvíli prehŕňania sa v maskách zistil, že veľkosť akú potrebujem ja nemá. Nechcelo sa mu ísť do výstrojného skladu, tak vec ukončil s tým, aby som mu to pripomenul neskôr, že to vyrieši.  Čo sa ale nestalo? Skôr ako som dostal tú správnu masku usporiadali cvičenie. Bolo to univerzálne cvičenie - streľby, poskytovanie prvej pomoci, preskúšavanie z vojenskej etikety a plynová skúška. Normálne nás za každú úlohu hodnotili. Všetko bolo viac-menej v pohode, kým neprišiel na rad plyn. Postavili zlelenú opachu, čo sa trochu podobala na stan, len bola v tvare obdĺžnika. Každá strana mala niečo ako široký rukáv, ktorý keď ste si natiahli na hlavu, pozerali ste sa dovnútra plynovej komory. Do komory hodili aktivovanú dymovnicu so slzným plynom a šlo sa na vec. Vojaci strkali hlavy dnu a vonku veliteľ sledoval, ako si počínajú.  Keď po čase plyn z komory vyprchal, dali tam ďalšiu dymovnicu. Natiahol som si masku, na fugy pod lícami som sa snažil nemyslieť a čakal som na svoj osud. Irónia chcela, aby som si vychutnal novú dymovnicu. Strčil som hlavu dnu a hneď som zbadal, ako sa z dymovnice pomaly vznáša hustý biely dym. Hypnotizoval som ho pohľadom, ale postupne sa približoval k mojej hlave. Tenký pásik dymu mi zamieril pod nos a ja som zadržal dych. Kyslík mi o chvíľu zúfalo chýbal, vytláčalo mi oči   Nemohol som to už vydržať a nadýchol som sa. V momente som mal hlavu von a išiel som si vykašľať pľúca.

Bláznivý veliteľ poskakoval popri mne a reval:

"Vojak, si mŕtvy! Si mŕtvy!!!"

Pochopiteľne som skúšku nespravil,xexe.