Odišla som z domu na pár dní, v ten čas môj brat chodil ku mne do izby pozerať televízor. Jedného večera ako tak sedel pred televízorom z ničoho nič sa začala celá skriňa triasť. Najprv sa zľakol, že sa blíži zemetrasenie, tak len čakal čo bude...nič, stále sa tá skriňa celá triasla. Nechápal čo sa deje,  tak rýchlo zavolal rodičov nech prídu do mojej izby, že sa tam deje niečo zvláštne. Samozrejme, že nabehla celá rodina, veď abnormálne javy sa u nás tak často nedejú. Všetci ostali pred tou skriňou stáť ako zamrazení a nechápali. Bolo im však jasné, že niečo to spôsobovať musí, a tak začali hľadať čo. Tatko sa chopil pátracej akcie a začal otvárať skriňu, šuflík po šuflíku vysúval, no stále nič. Nakoniec sa rozhodol všetky tie šuflíky povyhadzovať, veď niekde to predsa bude musieť byť. A aj bolo!!! V šuflíku kde mám spodnú bielizeň sa pekne vrtil zdatný modrý krásavec. Všetci sa na seba kukli s mierne nechápavým uškrnom, vypli ho a odišli. Keď som sa vrátila domov mi začali vravieť túto historku, nemuseli hovoriť veľa, pri zmienke „ z ničoho nič sa začala triasť skriňa“ mi už bolo jasné koľká bije...neskutočne som sa na tom zabávala, veď takýto trapas sa môže stať predsa len mne, no ale môj milý braček tento trapas pekne roztrúbil po celej dedine a všetká pubertálna mlaď na okolo vedela, čo mi robí po nociach radosť....