Blížila sa polnoc. Eva už vedela, čo to znamená. Andrej buď nepríde vôbec, alebo až tesne nad ránom. Prichádzal vždy poriadne podgurážený. Takéto situácie sa pravidelne opakovali. Od určitého času sa stávali takmer pravidelne. Presnejšie od čias, kedy Andrej začal podnikať. Vlastnil malý bufet blízko pri hrádzi v neďalekej Petržalke. Jeho plán bol dokonalý. Bratislavčanov poznal priveľmi dobre. Odhadol ich obrovský hlad po športovaní. Bufetov s rýchlym občerstvením preto nikdy nie je dosť. Zdalo sa, že vsadil na správnu kartu. Pri svojom slušne rozbehnutom biznise však úplne zabúdal na Evinu existenciu. Hodiny strávené v jeho milovanom bufete sa zo dňa na deň predlžovali.

Skromná, tichá žena znášala jeho správanie spočiatku s pokorou. Snažila sa, aby všetko v rodine fungovalo. Pracovala ako administratívna sila vo veľkom podniku. Starosti jej často krát prerastali cez hlavu, ale zvýšeným úsilím sa jej vždy podarilo všetko úspešne zvládnuť. Aj na výchovu ich jediného syna ostala sama. Jej veselo popíjajúci manžel sa pomaly, ale isto rútil do záhuby. Milými slovami mu vo chvíľkach, kedy bol triezvy dohovárala, aby s tým prestal. So svojou mierumilovnou povahou u neho nepochodila. Dávky alkoholu sa neúmerne zvyšovali. Jeho dennou normou sa stala minimálne jedna sedemdecová vodka.

So synom si doslova vychutnávali chvíle bez otcovej prítomnosti. Čas strávený s ním bol totiž úplne stratený. Pomaly strácal svoju tvár, súdnosť aj zodpovednosť. Rozbehol svoj biznis, ale popri ňom prepadol zradnému alkoholu.