Po roku a pol prišla na mňa v práci kríza. Milujem svoju prácu, ale prišli časti a povinnosti, ktoré mi nie sú po vôli. Musím robiť nejaké blbé tabuľky, ktoré neviem a nechcem robiť :(
Čo s tým? Včera som si doma poplakala, pretože moje predsavzatie "mať aj chvíľu pre seba" a zrútilo hneď v prvý deň, keďže z práce som prišla o ôsmej.
Uvažujem nad tým, koľko sa naplačú tí, ktorí chodia do práce lebo musia, lebo potrebujú tie peniaze a práca ich naozaj nebaví. Čo ak je pre nich ťažká? Čo ak ju nezvládajú psychicky alebo fyzicky? Aj oni večer doma plačú?

Neviem si predstaviť chodiť s nechuťou do práce. Bojím sa toho. Je to tu tak týždeň a už to prestávam zvládať. 

Mala by som sa vzchopiť. Don Bosco povedal: "Majte radi svoje povinnosti, ak ich chcete dobre vykonávať". Idem sa o to pokúsiť...