Materiálny predmet

Materiálny predmet teológie môže byť: Primárny: je to sám Boh. Sekundárny: sú to stvorené veci, nakoľko sú vo vzťahu k Bohu. v posvätnej náuke sa jedná o všetkom vzhľadom k Bohu, buď že je to Boh sám alebo to má vzťah k Bohu ako k pôvodu a cieľu.[2] Sv. Tomáš nazýva Boha subiectum attributionis celej teológie, to znamená, že všetky pravdy, o ktorých teológia pojednáva, majú vzťah a k Bohu.[3]

Formálny predmet

Formálny predmet teológie, teda hľadisko, z ktorého teológia pojednáva o Bohu a o jeho dielach je to, že tieto pravdy dokazuje z Božieho zjavenia. Boh nám svoje bytie a vlastnosti zjavil. Teológia vidí veci z hľadiska samotného Boha. Predpokladá Božie slovo k ľuďom. Keď teológia odhliada od Zjavenia a pozerá na veci len z hľadiska rozumu, opúšťa svoj vlastný obor, už nie je teologická, ale filozofická (taká je teodícea). Teológia predpokladá Zjavenie a vieru. Na nich buduje. Takto je vedou nadprirodzenou, vedou Zjavenia.

Získavanie vedomostí o Bohu

Sú dva spôsoby, ako môže človek nadobúdať poznatky o Bohu a jeho činnosti:

1. z prírody, z prirodzeného prameňa, ktorý pozoruje svojim rozumom;

2. z nadprirodzeného Božieho zjavenia, ktoré poznáva osvietený svetlom viery.

V prvom prípade je súhrn vedomostí takto získaných takzvanou prirodzenou teológiou (je to v skutočnosti filozofické poznanie - teodícea).

V druhom prípade je to nadprirodzená teológia (teológia v pravom zmysle slova).

Rozlišujú sa podľa toho, či prameň, z ktorého sa čerpá je prirodzený poriadok vecí alebo nadprirodzené Zjavenie a či prostriedok ktorým čerpá svoje vedomosti je prirodzený rozum (lumen rationis) alebo svetlo viery (lumen fidei).

Rozdiel medzi teodíceou a teológiou

Rozdiel medzi teodíceou a teológiou spočíva:

- v prameni poznania: príroda okolo nás – Božie zjavenie;

- v spôsobe, ako svoje poznatky nadobúdame - svojim rozumom – vierou;

- v obsahu poznania - Boh Stvoriteľ a my jeho stvorenia - Trojjediný Boh, náš Otec a my jeho deti.

Nadprirodzená teológia všeobecne je veda o zjavení sa Boha človekovi prostredníctvom slova a diela spásy, na ktoré človek odpovedá úkonom viery. Formálnym predmetom teologickej vedy je teda Božie zjavenie, ktorého hlavný obsah predstavujú dejiny spásy.

[2] STh 1,1,7

[3] Por. 1 Kor 21-22