Pozoruhodný filmársky zámer vyzerajúci dľa trailerov a iných reklamných aktivít, že by to mohol byť závažný hĺbkovo prekopávajúci nástroj trasoviska ropného chaosu.

Veľké očakávanie sa zmenšilo na obvyklý informačno-rekreačný film o praktikách v tomto biznise pretrvávajúcich už od 19.storočia. Základný príbeh je už dávno známy všetkým, ktorí čítajú a pozerajú veci o rope. Umierajúci šejk vlastniaci ropné zdroje , nerozvinutú ekonomiku a dvoch synov s rozdielnym postojom k využitiu ziskov sa snaží o prežitie. Volí kompromis a teda menej schopného syna postrčí na trón, kedže vie tento prikyvovať na správnych miestach pri vyjednávaniach so zástupcami ropných firiem.Všetko má samozrejme pod palcom centrála CIA vLangeley. Aj akcie v Libanone kde chodí s kožou na trh agent "Clooney", aj fúziu dvoch importérov ropy. Tak sa stane, že jej zámery na strednom východe radikálne menia cieľ a agent Clooney sa stáva nepohodlným.

Dôležitejšia je fúzia firiem, ktorou sa získa kontrola nad ropou v Kazachstane aj za cenu privretia oboch očí nad korupciou. Clooney je na odstrel.Vyhrávajú chamtiví bystrí právnici a podnikatelia bez chrbtovej kosti. Na odstrel je samozrejme aj druhý odstrčený šejkov syn.
Na pozadí týchto udalostí sa odvíja ešte jeden príbeh zdanlivo nemajúci logickú súvislosť s prípadom korupcie. Princ na odstrel, další mladý nádejný americký odborník na ropu a jeho utopený syn sú protagonistami príbehu, ktorý sa dá čítať len medzi riadkami. Kto kontaktoval mladíka s princom? Pozvánka na party sa k nemu dostala náhodou alebo zámerne? Nebola to aj malá súkromná pomsta otca za syna utopeného v bazéne princovej vily? Súhra náhod môže byťt zámerom, na ktorého začiatku aj konci je CIA. Možno som príliš podozrievavá a hľadám tiene súvislostí tam, kde nie sú. No zdá sa mi, že príbeh mladého obchodníka nie je dostatočne pospájaný s ostatnými dejovými líniami. Možno by stačila jedna krátka scénka aby logicky zdôvodnila prítomnosť hereckej kreácie Matta Damona v scenári a film by získal hlavnú postavu a možno aj Oscara za ňu.

Formálne je film kvalitne rozhádzaným puzzle na zaciatku a nie celkom kompletným obrázkom na jeho konci. Film Syriana napriek hviezdnemu obsadeniu podľa mňa umelecky ani informatívne neprekročil doteraz dosiahnuté kvality filmov tohto typu.

A ešte niečo: V rámci udalostí v scenári filmu sa činnost Hizballáhu spočívajúca vo výrobe samovražedných atentátnikov na ropné zásobníky javí len ako akt bezmocnosti a nesúhlasu s politikou ropných šejkov a ich poživačných následníkov...názory cirkevnej a laickej vrchnosti sú v rozpore. Kto vychádza z tohoto zápasu morálne bezzúhonnejší, bezmocný atentátnik alebo prepletenec ropných magnátov, právnikov a špionážnych centrál?
Divák, ktorý obsedel na sedadle až do predposlednej scény keď nezamestnaný pakistanec s náložou na nose loďky mieri do zásobníkov ropy sa môže pri odpovedi na túto otázku cítiť dezorientovaný.

©