ze to bude hrdostou az do konca, bo ano, je to strach :)

myslím, že prijať pomoc je hlavne o hrdosti... a o strachu, že ju stratíme.
Určite stojí za to, naučiť sa pomoc prijať a dokázať o ňu požiadať. I keď z vlastnej skúsenosti viem, že je to ťažké.
Hm...

myslím, že hrdosti už niekedy stačí...

máš pravdu v tom, že je to ťažké... niekedy až príliš...ale čo v živote je ľahké...

strach, ze ak sa pokusime poziadat o pomoc, moze nam byt odmietnuta, tak sa radsej hrdo tvarime...akoze pomoc nepotrebujeme...je len malo takych, co dovidia za masku a pomozu, presne pochopia, ako to s tou nasou hrdostou je.,..

tvoja otázka je veľmi individuálna, ako aj naliehavosť pomoci,...strach som nikdy nemala,..skôr tú hrdosť by som tipovala,..do istej miery :-)) O_ô

z môjho pohľadu a človek žiadajúci o pomoc, odhadzujúci svoju hrdosť stáva príliš ľahko zraniteľným...

otázka znie, čo je hrdosť...

hrdosť či strach sú to iba slová, ktoré vyjadrujú city . Tie city
má v sebe aj ten najjednoduchší človek v tom prípade aj tá negramotná hrdinka filmu , ktorá určite nevedela rozlíšiť tie pojmy , ale tie city napriek tomu prežívala veľmi intenzívne

hrdosť je, ak od niekoho neprijmem pomocnú ruku, ani keby neviem čo :-)))) O_ô

a čo ak mi hrdosť, či ako sa tomu hovorí, nedovolí požiadať o pomoc... človek sa hanbí prijať pomocnú ruku...

viac, aby som ti mohla odpovedať,..ťažko to takto vo všeobecnosti hodnotiť,..ale sama musíš vedieť, ako to cítiš ty sama, či ti ten človek stojí za to, aby ti práve on mohol pomôcť O_ô

rozmýšľala som, nad tým, čo si napísala... vedela a plne si to z môjho pohľadu uvedomila, no napriek tomu nebola ochotná priznať si osobnú prehru a prijať pomoc... tvrdohlavosť a zaťatosť...

film som nevidela, ale citam co pises. pre mna hrdost ma iny vyznam. pre mna hrdost spolu suvisi s pocitom sebavedomia, vedomia vlastnej hodnoty. a to sa mi bije so strachom hrdinky priznat, ze nieco nevie. vidim v tom strach z uvedomenia si vlastneho ako keby zlyhania, mozno nie vo vlastnych ociach, ale v ociach tyvh druhych. ale mozno aj vo vlastnych. strach z prijatia skutocnosti, holej pravdy, reality, strach tomu celit. zda sa mi, ako keby sa bala priznat, ze nie je dokonala, ze nieco nevie. ale ved kto vie vsetko, kto je dokonaly? clovek urcite nie. a keby priznala, nebola by odmietnuta, ako to uz niekto vyssie pisal, nemala by z toho bolest, ze bude nechcena, nehodna lasky? myslim, ze strach je tu tym cinitelom, ktory hra prim. skor by som mozno este pripustila aj tvrdohlavost, ale nie hrdost.
poprosit o pomoc nie je hanba. ako radi pomahame druhym. ale preco nevieme prijat a poprosit o pomoc aj sami? ci si myslime, ze ten komu pomahame je nieco menej? urcite nie, pomahame radi, pomahame s laskou. tak preco nechceme dopriat aj tomu, kto nam chce pomoct zazit tu istu radost, dovolit mu odovzdat nam skusenost, silu, dodat nam lasku? ci je tu znovu strach?

Napísala si dobrú úvahu. Páčila sa mi reakcia Kordélie. Dokonale vystvetlila ľudské postoje.

neber prosim moj komentar ako vysvetlenie. otazky ktore kladiem a vyjadrujem si kladiem sama sebe. uvazujem nad nimi. necakam odpovede. vyjadrujem svoje pocity a svoje postoje, nie ludske. a mozem sa mylit. ako kazda ludska bytost. :)