Čo je to láska Ľudské srdce je ako hudobný nástroj, obsahuje v sebe veľkolepú hudbu. Ta môže byť zatiaľ skrytá, ale existuje a čaká na vhodnú chvíľu, aby mohla prepuknúť, aby mohla byť vyjadrená - piesňou alebo tancom. A tá chvíľa prichádza skrze lásku. Ľudia bez lásky sa nikdy nedozvedia, akú vo svojom srdci nosia hudbu. Iba vďaka láske môže byť táto hudba oživená, prebudená, len vďaka láske sa môže zrealizovať. Láska je naliehavé nutkanie byť zajedno s celkom, hlboké nutkanie rozpustiť seba i teba a dosiahnúť tak jednoty. Láska je taká preto, že sme odtrhnutí od svojho vlastného zdroja, a z tohoto oddelenia vzniká túžba vrátiť sa späť k celku, byť s ním zajedno. Keď vytrhnete zo zeme strom aj s koreňami, bude túžiť po tom, aby sa mohol zasa zakoreniť, pretože to bol jeho skutoćný život. Teraz ale umiera. Oddelený od zeme, nemôže existovať. Strom musí existovať v zemi, so zemou, skrze zem. A taká je i láska. Dávajte to, čo je sväté psom. Hádžte perly sviniam. Lebo dávať je to, čo platí. Keď ste prázdni, máte lásku. Keď ste plní svojho ega, láska zmizne. Láska a ego nemôžu existovať spoločne. Láska môže existovať spolu s Bohom, ale nemôže existovať s egom, pretože láska a Boh sú synonyma, sú to isté. Buďte ničím - a ak sa ním stanete, dosiahnete celku. Ak budete niečím, stratíte smer, ak budete ničím, nájdete domov. Staňte sa individualitami, to za prvé. A za druhé: neočakávajte dokonalosť, nič nežiadajte ani nevyžadujte. Milujte obyčajných ľudí. Na obyčajných ľuďoch nie je nič zlého. Obyčajní ľudia sú neobyčajní. Každá ľudská bytosť je neopakovateľná. Rešpektujte túto jedinečnosť. Za tretie: Dávajte, dávajte bezpodmienečne - a spoznáte lásku. Často je známosť zameňovaná za lásku. To je však omyl, známosť nie je láska. Láska existuje len veľmi zriedka. Aby sa s ňou človek vo svojom centre stretol, musí prejsť svojou vlastnou vnútornou revolúciou. Pretože ak by sa chcel s niekým vo svojom centre stretnúť, musí tiež dovoliť druhému, aby jeho centra dosiahol. Láska, strach, sex Iba láska vás môže obohatiť. Strach zmrzačuje, paralyzuje, a čím viac sa necháte paralyzovať, tým väčśí budete mať strach, je to ako začarovaný kruh. Láska vám dá krídla, pomôže vám uvoľniť sa, dá vám odvahu žiť v mnohých rozmeroch. Láska vám poskytne všetky rozpätia života, je mnohorozmerná. Je ako dúha, ktorá hýri všetkými farbami života. A tak teda za prvé: zbavte sa strachu a viac a viac vstrebávajte lásku, nahraďte obavy láskou. A za druhé: myslite na nebo, na jeho nekonečnú slobodu, na jeho bezbrehosť. Nezaoberajte sa maličkosťami, trivialitami. Strach vždy myslí na triviality, láska nikdy. Láska je ochotná obetovať všetko, láska sa zaoberá iba nesmiernosťou. Láska je ako orol vo vetre, ktorý sa vydal objaviť neznáme. Láska je vzácny kvet. Niekedy sa objaví. Je vzácna, pretoźe môže vzniknúť iba vtedy, ak nie je strach. To znamená, že láska môže vzniknúť len u hlboko duchovných zbožných ľuďoch. Sex môže mať každý. Lásku však nie. Ak nemáš strach, nie je čo skrývať. Potom môžete byť otvorení, potom môžu padnúť všetky hranice, potom môžete druhého pozvať a stretnúť sa s ním v najhlbšom vnútri. A nezabudnite, ak niekomu dovolíte, aby do vás hlboko prenikol, dovolí tiež ten druhý vám, aby ste prenikli do neho. Milujúci majú stále strach. Potom to ale nie je láska. Potom je to iba dohoda medzi dvoma bojazlivými ľuďmi, ktorí sú na sebe závislí, bojujú spolu a navzájom sa využívajú, manipulujú, dominujú, kontrolujú sa a berú si majetok. To však nie je láska. Keď viete, že milujete, potom sa už nepotrebujete modliť alebo meditovať, potom už nepotrebujete chrám ani kostol, plne rozumiete Bohu, ak viete milovať. Lebo prostredníctvom lásky je vo vás všetko - meditácia, modlitba i Boh. Človek je schopný vyžarovať lásku okolo seba priamo úmerne tomu, koľko lásky vzniká v ňom. Ľudia, ktorí nemilujú, sú naplnení sexom a zostávajú orientovaní na sex. Čím menej človek miluje, tým viac nenávidí. Láska by mala byť vo vás - láska k rastlinám, láska k ľudským bytostiam, láska k cudzím ľuďom, láska k tým, ktorých stretnete na svojej ceste k Mesiacu a ku hviezdam. Vaša láska by mala stále narastať. Tým ako v človeku narásta láska, klesajú možnosti sexu. Láska a meditácia otvoria bránu k Bohu. Láska a meditácia sa dotýkajú Boha, potom rozkvitne v ľudskom živote celibát. Všetká životná sila potom vystupuje iným riečiskom. Potom už nikdy neklesá, nikdy nemizne. Energia vystupuje dohora, stúpa na svojej ceste do neba. Príbeh V dedine sa utáboril potulný asketa. Prišiel za ním muž a povedal mu, že by chcel realizovať Boha. Askéta sa opýtal: Miloval si niekedy niekoho? Nikdy som sa neprevinil niečím takým nízkym, odpovedal muž. Nikdy som neklesol tak hlboko, ja chcem realizovať Boha. Askéta sa znova opýtal: Nikdy si nezakúsil muky lásky? Hľadač Boha si stál za svojím: Hovorím pravdu. A bol úprimný. Lebo vo sfére náboženstva je láska diskvalifikáciou. Bol si istý, že keby bol povedal, že niekoho miloval, askéta by po ňom chcel, aby sa lásky na mieste zriekol - aby sa vzdal pripútanosti a zanechal všetky svetské city, keď chce, aby ho viedol. Takže i keď by niekoho miloval, mal pocit, že musí odpovedať záporne. Kde nájdete človeka, ktorý by niekedy aspoň trocha nemiloval? Mních sa opýtal po tretí krát: Pozorne premýšľaj. Ani trochu si nemiloval - niekoho, kohokoľvek? A adept odvetil: Prečo sa stále vraciate k rovnakej otázke? Lásky by som sa nedotkol ani za nič. Chcem dosiahnúť sebarealizáciu, chcem dosiahnúť božstvo. Na to askéta prehovoril: Potom mi prepáč, ale budeš musieť ísť za niekým iným. Moja skúsenosť mi vraví, že keby si niekoho, kohokoľvek miloval, keby si zažil aspoň záblesk lásky, mohol by som ti pomôcť rozšíriť, rozrásť túto lásku, možno aj dosiahnúť Boha. Ale ak si nikdy nikoho nemiloval, nie je v tebe nič, nie je v tebe semeno, z ktorého by vyrástol strom. Choď a popýtaj sa niekoho iného. Priateľu, bez lásky nie je možné sa otvoriť Bohu. Dvaja mnísi sa vracali do svojho kláštora. Starší mních, ktorý išiel vpredu, prišiel k rieke. Na brehu stálo krásne dievča. Bálo sa samo prejsť cez rieku. Starý mních odvrátil svoj zrak a rýchlo rieku prešiel. Keď bol na druhej strane, poohliadol sa nazad a uvidel, ku svojmu zdeseniu, že mladší mních prechádza rieku s dievčaťom na chrbte. Mnísi potom spolu pokračovali ďalej. Práve, keď dosiahli bránu kláštora, prehovoril starší mních k mladšiemu: To nebolo správne a odporuje to pravidlám. Mnísi sa nesmú dotýkať žien. Mladší z nich odvetil: Ja som ju zanechal na brehu rieky ... Ty ju ešte stále nesieš?