Na Slovensku a vo svete, existuje niekoľko významných miest a pamätníkov, ktoré sú spojené s témou lásky. Napr. na Slovensku je to Banka Lásky (Banská Štiavnica), Pomník zradenej lásky (Malá Lodina), Pamätník "LáSKa" (Spišské Podhradie) a podob. Písať budem o novom pietnom pamätníku, slávnostne odhalenom 7.4.2026 v tesnej blízkosti miesta, kde sa pri Spišskej Kapitule 6. apríla 2024 tragédia stala. Je to miesto ticha aj nádeje, ktoré hovorí o láske silnejšej, než je bolesť. (Názov pamätníka "LáSKa" asi tvoria zakódované iniciálky ich mien. Monument má pripomínať tri mladé dievčatá (Luciu, Sofiu a Katku), ktoré tragicky zahynuli pri nehode autobusu. My sme s manželkou navštívili toto miesto pred rokom, ale aj v sobotu 25.4.2026. Dnes bolo výnimočne počasie, teplo a slnečno ako v lete. Síce som nafotil niekoľko fotiek, ktoré sa v blogu nedajú z technických dôvodov zverejniť. Takže si pomôžem, aspoň uvedením web adresy, v časti komentáre a tiež sa pokúsim opísať návštevu tohto miesta. Auto sme zaparkovali na blízkom parkovisku. Do niekoľkých sekúnd, bol pri nás košikár z obce Bystrany, ktorý tam ponúkal návštevníkom svoje výrobky, upletené z vŕbových konárikov aby si finančne prilepšil a tak lepšie zabezpečil starostlivosť o rodinu. Jednu pletenú misu na ovocie, predával za 20 euro. Nemali sme záujem si nič kúpiť, tak som ho poprosil, či nám môže názorne, na rozrobenom košíku ukázať ako to remeslo ovláda. Vedel to, a že to nerobí len sem tam, potvrdzovali aj jeho vyrobené ruky. Tak som mu za odborný výklad, dobrovoľne dal 5 euro. Poďakoval a tak sme sa rozišli. Po pár metroch, sme už boli s manželkou, pri novučičkom spomínanom pamätníku. Pamätník je pekný, aj sa nám páčil. Monolit je z travertínu. Dovezený zo severu Maďarska a má výšku 2,5 metra. V tomto 10-tonovom travertíne je vygravírovaný obraz kráčajúcich, chrbtom otočených siluet dievčat, držiacich sa za ruky. Je tam aj okienko v tvare kríža, cez ktoré prechádza slnečné svetlo. To by malo pri prenikaní slnečného lúča, označiť miesto nehody. Tvorcom diela je umelecký sochár zo Slovenského Grobu, Peter Mészároš. Trocha sme boli zaskočení tým, že podklad pre obrysy postáv, na travertíne, nie je čisto biely. Umelá inteligencia nám to doma vysvetlila, že je to z tohto dôvodu, lebo ..“práve maďarský travertín má tendenciu, časom mierne meniť odtieň do sýtejšej žltej na miestach, kde dochádza k prirodzenému zvetrávaniu alebo kde sú v kameni koncentrované minerály. To vraj vysvetľuje tie nažltkasté fľaky, ktoré sme videli. Fľaky a prelivy farieb, tiež môžu symbolizovať krehkosť a prirodzený kolobeh života, čo ladí s posolstvom pamätníka obetiam tragédie.“ Inak je to dôstojný pamätník, ktorý sa oplatí vidieť. Svetu mier a bezpečnú jazdu, po cestách Slovenska, praje doko.