Mám to. Všetko je to len o stratených istotách a nejednoznačnom zmysle. To čo nás trápi.

Ale ono sa to vráti. Svrčky a hudba, oheň, les a rieka... a my.

Volá sa to viera. Nie je neotrasiteľná, ale keď je už takmer najhoršie, ona sa vráti.

Niečo ako nadýchnutie v predposlednej sekunde...

Ako keď praská vatra a les šumí a ja viem, že som tam v bezpečí.

nie sme sami