Laura bola vždy tvrdohlavá bojovníčka a o túto svoju vlastnosť neprišla ani pri autonehode. Ak sa mala presvedčiť, že lekár naozaj vravel pravdu, chcela to urobiť osamote. Hoci cítila obrovskú únavu, hnala ju túžba mať vo veci jasno. Vedela, že v tejto chvíli nejde o nič menej, než o jej život, o jej budúcnosť.

     Pomaly odhŕňala prikrývku. Videla obväz na stehne a na chvíľku uverila tomu, že si s lekárom iba zle rozumela. Trhla prikrývkou a ... vykríkla. Obväz náhle skončil a vedľa dvoch tretín pravej nohy bolo ... prázdno.

     Výkrik začul lekár, ktorý dával sestričke na chodbe pokyny ohľadom Laury. Vedel, že je neskoro ... že Laura mu prešla cez rozum. Rozbehol sa za ňou a uvidel jej neveriacky pohľad, upretý k nohám.
     „Myslel som si, že ste unavená a chcete si trochu pospať ... a že sa na to neskôr pozrieme spoločne,“ – snažil sa pokojne riešiť situáciu doktor Norval. „Asi som mal odhadnúť, že vy sa len tak ľahko nevzdávate a že únavu ste v tej chvíli zneužili len ako výhovorku. Laura, viem, že ste teraz v šoku a ten pohľad bude pre vás ťažký ešte veľmi dlho ... ale ako som vám už pred chvíľou sľúbil, vrátime vás do plnohodnotného života. Zvládneme to, pokiaľ o to isté pôjde aj vám a budete nám pomáhať,“ – lekár mimovoľne zdvihol prikrývku, ktorú Laura pri šoku nechtiac trhnutím zhodila na zem. S citom prikryl tak Laurinu zdravú nohu, ako aj kýpeť, ktorý navždy zostane pamiatkou tej druhej, ľavej nohy. Vedel, že jej mlčanie nie je dobrým znamením a stisol jej ruku. „Pošlem za vami sestričku, aby ste s tým čerstvým obrázkom v hlave nezostala sama. Odpočiňte si, neskôr sa ešte uvidíme.“

xxx

 << VI. - NA KOĽAJÁCH K PRAVDE     ...     VIII. BUDOVANIE DôVERY >>