Jedného dňa prišiel ku mne anjel. Bol to anjel bez mena. Zaviedol ma na najkrajšie miesto, aké som kedy videla.  Bol to malý oblak ned zemou. Spolu sme si sadli a dívali sa dole. Nič sme si nevraveli. Takto ma previedol celým svetom. Ukázal mi celučičký svet. Moje oči videli veľa a  moje vnútro, to chcelo vyskočiť. Anjel mi ukázal kto sme a čím budeme.
Žila som vo svete kde je všetkého. Ľudia si nič nevážia, všetkým  a všetkými opovrhujú. stále sa kamsi náhlia a nemajú čas. V tom svete, kde som žila, sa vytrácala láska a chýbala rovnováha. Svet bol bohatý, veď všetko vyhadzoval. Bol moderný, vyspelý a plný novej techniky. Všade počuť: krádež, vražda, chamtivosť, katastrofy,... Pekná budúcnosť.
Anjel mi však ukázal i iné miesto. Bolo strašne maličké, skoro neviditeľné. To bol pre mňa raj. Aj tu žili ľudia, ale tí sa smiali a vážili si všetko, čo mali. Každý každému pomáhal. Títo ľudia žili naplno. Aj keď padli, šli ďalej, neobzerali sa.
Všetko to, čo som videla, som si priniesla zo sebou. Anjel ma priviedol naspäť. Usmial sa a viac ho nebolo. I ja som sa usmiala, a to bol začiatok. Anjel si našiel ďalšieho človeka. Vzal ho za ruku a odišiel. Dal mi nádej a ja som našla zmysel.