Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) - 209. časť

Istanbul a Hagia Sofia.

 

Pri návrate z Iránu sme sa zastavili v Istanbule.  Do 11 miliónového mesta sme dorazili okolo polnoci, kemp v ktorom sa chceli spať bol zamknutý a nikto nám nechcel otvoriť. Ľahli sme si teda do spacákov na betónovú plochu za budovou benzínovej stanice.

 

Na Istanbul sme mali slabý poldeň. Za taký krátky čas sa veľa stihnúť nedá.

Takže sme si prezreli len Chrám božej múdrosti (Hagia Sofia), Modrú mešitu len zvonka, pretože práve v ten čas bola vyhradená na obrady pre domácich a samozrejme istanbulský Veľký bazár.

 

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Chrám božej múdrosti (Hagia Sofia) bol postavený na podnet byzantského cisára Justiniána. Justinián bol silno veriaci kresťan. Vysvätený bol v roku 537.

V roku 558 sa jeho kopula v dôsledku zemetrasenia zrútila. Kopula bola do postavenia chrámu sv. Petra najväčšou na svete. Chrám bol sídlom konštantinopolského patriarchu. Po dobytí Konštatinopola štvrtou krížovou výpravou bola Hagia Sofia sídlom latinského patriarchu konštantinopolského. Byzantská ríša postupne strácala svoj vplyv. Zanikla v roku 1453 po útoku tureckých jednotiek, ktoré dobyli za vlády Mehmeda II. Konštantinopol. Chrám božej múdrosti prebudovali na mešitu a kresťanské mozaiky zakryli. Chrám sa stal hlavnou istanbulskou mešitou.

V roku 1934 nariadil vtedajší turecký prezident Atatürk, že Hagia Sofia bude sekularizovaná a pretvorená na múzeum. Dnes sa postupne odkrývajú v chráme kresťanské symboly.

 

unavený sprievodca po Chráme božej múdrosti

 

  

„...V roku 861 sa Rastislav obrátil na pápeža Mikuláša I. so žiadosťou, aby mu poslal misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Keď mu pápež nevyhovel v lehote bežnej v správnom konaní, vyslal s podobnou žiadosťou posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi III. do Carihradu.

Cisár Michal III. bol známy tým, že celé noci prehýril a vystrájal všelijaké pestvá a svojimi činmi vyvolával pohoršenie v celej ríši. Legenda hovorí, že niekedy bolo na ňom badať aj pri slávnostných príležitostiach, že má hlavu zahmlenú, čo je len veľmi decentné vysvetlenie jeho oficiálneho prívlastku Michal III. - Opilec. Slovienskych poslov v Carihrade slávnostne uvítali. Poslovia odovzdali cisárovi dary, absolvovali exkurziu po cisárskom paláci a navštívili carihradský chrám Hagia Sofia a Hippodróm. Cisár usporiadal pre poslov na dvore paláca umelecké vystúpenie dvadsiatich povrazolezcov. Povraz bol natiahnutý medzi strechami oboch krídel paláca v takej výške, že pri pohľade sa až dych zatajoval. Žiaľ, účastníci posolstva nemohli vychutnať plnohodnotný umelecký zážitok z vystúpenia, pretože približne polovica pôvodne štyridsaťčlennej umeleckej skupiny sa pre neodkladné záležitosti v tom čase už zdržiavala na inom pochmúrnejšom pietnom mieste.[1]

Na rozlúčkovom stretnutí so slovienskymi poslami Michal III. - Opilec a patriarcha Fócius oznámili, že na synode, ktorú dali zvolať, vybrali Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda, aby prišli hlásať slovo božie do našej krajiny.

Patriarcha Fócius bol Konštantínovým učiteľom a priaznivcom a okrem toho aj karieristom. Závratnú kariéru absolvoval v priebehu jediného týždňa: z prostého kňaza najnižšieho stupňa sa stal biskupom, arcibiskupom a na Vianoce roku 858 už slúžil slávnostné bohoslužby v chráme Hagia Sofia. To len dokazuje, že pozitívny vplyv na naše dejiny môžu mať aj karieristi...„

 Citácia z knihy Pavol Fabian: Dejiny Slovenska a Slovákov od Veľkého tresku po veľký tresk alebo Krátké, ale zretedelné Dejini Slovenska pre obweselení obodwogého lúdskeho pokolená.

 



[1] V tých časoch nebolo zvykom používať záchrannú sieť.

 

Hagia Sofia

Hagia Sofia

lešenie pod kupolou Hagia Sofia

lešenie pod kupolou Hagia Sofia

výhľad z Hagia Sofia smerom na Modrú mešitu

výhľad z Hagia Sofia smerom na Modrú mešitu

 

Hagia Sofia

Hagia Sofia


AKO SOM SA STAL CESTOVATEĽOM *(oprava) PESTOVATEĽOM SPOMIENOK. (pokus o cestopis na pokračovanie) | stály odkaz

Komentáre

  1. hmmm Istambul
    Tam sa raz dostať...
    ... a odporúčam tvoju knihu Dejiny Slovenska a Slovákov... kniha poučná a zároveň zábavná sa málokedy dostane do ruk..
    publikované: 09.01.2010 13:44 | autor: believer (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Pali...
    zasa výborne spracované. Čakal som, že tu v komentároch nájdem Zelenú Rusalku, ale tá teraz tancuje inde, zdá sa. Na Istanbul by pribehla ako včela na med... (-:
    publikované: 11.01.2010 22:45 | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014