Tak to som ja, volajte ma čojaviem aj Beliv. Jedného dňa ma omrzel život tu na rodnej hrudi a vydal som sa nové svety objavovať. Možno aj nových ľudí. Moje prvé kroky viedli do spálni k novému čiernemu kufru. Zbalil som sa teda, keď som už v tej spálni bol a vyšiel som von. Poobzeral som sa poslený krát po byte a už som si to trajdal výťahom pre 4 osoby až na samotné prízemie. Nebudem vás naťahovať, Nasmeroval som svoj nos smerom cez východné slovensko až do strediska kozmických letov v Bajkonure. Či som sa aj niekde stavil a či som nikoho stretol sa uvidí po ceste. Možno to bude krásne scifi, možno nudný ľúbostný príbeh....
tak ja už idem...Brezno...Poprad...Lubovňa, hoci Stará, ale stále jará....

omrzel ma život v našom meste. Taký stereotyp. Chcela som to zmeniť,len som nevedla ako. Mala som strašnú chuť utiecť, len som netušila ako a kam. Mojou vášňou boli vlaky. Vždy som ich chodila obdivovať na stanicu. A nebolo tomu inak ani vtedy.

Sedela som na lavičke,ked sa z amplionu ozval hlas: Osobný vlak na trati Poprad-Tatry.. Stará Ľubovňa .. Plaveč.. prichádza na prvú koľaj...

Zbystrila som pozornosť. Zdvihla hlavu a pohľad uprela na prichádzajúci vlak. Moju pozornosť upútal chlap s novým čiernym kufrom a širokým úsmevom od ucha k uchu. Očividne štastný. Upútal ma. Nezaváhala som. Rozbehla sa a v poslednej chvíli naskočila do vlaku...:))

sa možno aj rozhodnem, aké mám pohlavie, teraz ale idem vo vlaku :o)

úúúúps, mladá pani. To takto sa do pohnutého vlaku naskakuje? Dokonca za jazdy? Ešteže mám rýchle prsty a mäkkú hruď obdarenú dvojkami. Ale poviem vám, nejaá ťažšia ste. Vlani keď ste mi do náručia v Leopoldove naskakovali, zvládol som vás jedna dva. A teraz až do troch. No nič, keď vás mám na hrudi prisatú, poďme mi do kupé 1. triedy sa posadiť, možno aj lôžkový vagón navštívime ak sa zvečerí. A ozaj. Ja som Belív. Tykajme si odrazu. A povedz niečo... no.. aspoň meno...inak pôvodne som mal letieť balónom, idem totiť pre začiatok do bajkonuru. Ale posledný balón mi praskol, nedal som si pozor, hádam nebudú následky. Tak som sa ocitol s tebou deva toť vo vlaku na trati Poprad - Tatry a snáď aj ďalej

podarilo sa..už som vo vlaku.. vpadla som do náruče mužovi,čo ma upútal. Je neaký smelý. Asi si ma s niekým mýli. Vyzerá byť na nejakého nadšenca. Dúfam,že nebude úchylák.

Zo strachom sa obzriem po vagone. Snáď mi niekto z cestujúcich pomôže,ked to bude nutné..:))

v kupe 1.triedy,nozku prelozenu cez nozku, puder na nose skontrolovany,Trezorom navonana , citam Daniele Steell a myslim na pocarovneho svalnateho zahradnika v sade Janka Krala...

Ach, kočka má plaché očká. Sa len dorába isto. Vidím jej za beľmo. Určite bude chcieť flirtovať. Obzriem sa či sú nie niekde nablízku ľudia a vtiahnem ju taktne do kupé. Nooo, veď sa nedaj prosíkať. Veď sa ti milo prihováram aby si si išla odpočinúť sem do kupé. Konečne sedí. Zatiahnem záclonky a nenádpadne cvaknem zámok. Tááááák. Idem jej niečo duchaplné povedať. Bóóóže, ja som ju fakt už videl. To tak pribrala za pár mesiacov? Nooo, asi sa jej dobre žilo. Ktovie prečo opustila rodné mesto a vybrala sa mojím smerom. Náhoda? Osud? štastie? veď uvidíme. Idem ju oblbovať....

Nejako je tu horúco, otvorím okno, vykloním sa...ešte viac...eeeešte. Vzduch mi rýchlosťou 120 km/h čechrá vlasy, palcami sa ladne pridŕžam okna. Aaaaaa, kto to sedí vo vedlajšom kupé? Deva ako z nutelly. Héééééj, deva, dobre ideme na Tatry???

Už som doma nevládala.... naozaj.... nahádzala som v rýchlosti do ruksaku tie najpotrebnejšie veci... na uši hodila slúchatká a pobrala sa vlakom preč... niekam... niekam kde bude konečne kľud...

Nechápem... ľudia sú rôzni... sedím si tu vo vlaku a cítim sa odrezaná od sveta... neďaleko sedí chlapík s čiernym kufrom vyzerá divne... a nejaká ženská naskakovala do vagónu... bohvie aký majú život... ale určite ich nič netrápi... no nič.... idem ďalej počúvať.... a sledovať svet za oknom vlaku....

zda ze niekto vola..otvorim ocko nikoho nikde, vietor mi udiera do tvare , moje dlhe vlasy s nim zapolia ako ja som stale myslienkami v sade ako zahradnik striha zive ploty v tielku a neustale..

ten chlapik isto nebude normálny..správa sa ako malý chlapec,ktorý sa odtrhol z reťaze. Najprv mi naháňal strach. Teraz sa na ňom začínam baviť.

Aha..Sprievodca. Otvorí dvere a pýta lístok. Obrátim sa na spolucestujúceho a poviem mu:
- Drahý, máš ten lístok?..:)))

Kde je ten blbý lístok??? Kde som ho zas hodila... červeň mi stúpa d tváre a začínam byť roztržitá... toto bude snáď najväčší trapas môjho života.....
ok najväčší nie... najväčší bol ten keď začal horieť koberec v tej naintímnejšej chvíli....
KDE JE TEN LÍSTOK????

Deva sa mi nepredstavila, asi by som jej niečo mal ponúknuť. V diaľke vidím nejakú staničku. Ako z westernu. A tam... poskakuje mužík v goralskom kroji a tancuje lambádu a v ruke má tácku s občerstvením. žeby Tatry? ale kopcov nikde. Ahá tabuľa Csabaorszagpusta... úps. No nič. "Héj, predavač, párky a pivo a párky a pivo a párky a pivo" Júj či si pomalý. Ani sme nezastavili. Tááák vytrhol som mu tácku s párkami a vyhodil som mu dvacku. Aha, aký šťastný. Máva a kričí čosi. A hele, v treťom kupé sedí ďalšia kočka so sluchátkami na ušiach. Asi sa pôjdem po vlaku prejsť, keď tátotu deva sa mi ani nepredstavila. Poponúkam devy stravou práve ulovenou..... No spolusediaca, dáš si niečo? Párok, hlt piva, kitkat...

asi som mal kúpiť listok...
Drahá, prosím ťa, podaj mi tú červenú príručnú tašku. Máme tam lístky. Čooooo? ty si ju nenaložila do vlaku? Ach jaj....

- Pán sprievodca, vidíte ho, čudáka jedného? Ved vy viete,že som nenastúpila naraz s ním. Bože..je to kus nemožného chlapa. Odmietam s nim ďalej cestovať. - zaliečam sa spreivodcovi,tkorý je fešný a ma silný sexepíl..:)).. - jeden lístok na konečnú, poprosím. - usmievam sa úsmevom o ktorom viem,že nenecháva chladným.

Sprievodca mi predá lístok a ja opúšťam kupe a zanechávam tam čudesneho týpka napospas osudu..:)))

aha ten čúdný chlapík s čiernym kufrom chaosí tiež... asi nemá lístok heh....
púšťam sa za ním... nech som tam skôr ako sprievodca....

Dobrý deň pane... erm... asi nemáte lístok že? Mám taký nápad... Tá pani čo naskakovala...lístok určite má... čo keby sme si ho popodávali cez okná? :) a potom si môžme dať párky čo tu máte na tej tácke... :)

Aha, dobrý deň. Ako na zavolanie som ostal sám v kupé. Deva pristanúca na mojej hrudi chlpatej šla so sprievodcom. Myslí sí že vyhrala. Jej vec.
Nože si prisadnite, slečna. Kam cestujete? Na tričku sa vám vydúva nápis kiti. Budem vás tak volať. Dáte si párok? Aj hlt piva sa najde. Sprievodca nás už nebude otravovať. Nechal oči na tej deve. odišli. vrrrr. no nech...

v úzkej chodbičke vlaku sa zrazim s mladou kočkou..jasne..v ušiach mp3..toš..hruza.. o čo všetko sa tí mladí ludia pripravujú..Ja mám rada hudbu,ale radšej komunikujem s ľuďmi. Pretlači sa okolo mňa. Zachytím jej príjemnú vôňu. Vôňu mladosti. Prejde okolo mňa a vstupuje do kupé, z ktorého som práve vyšla..Hmm.. nech. NEmám odvahu varovať ju.

Ukryjem sa do kupe vedla. Sedí tam jeden zvláštny tvor. Zatial bezpohlavný..:)))

Sadla som si k panovi s kufrikom.... hm ten kufrik vyzera cudne... stary, cierny.... farba sa zlupuje uz takmer na kazdom centimetri... bohvie co v nom ma.... mozno nejake vrazdiace nastroje... mala by som si radsej davat pozor.... nahodila som usmev c.6 a zdvorilo odpvedala....

Kludne ma tak volajte pan....erm.... no....prepacte ako sa to volate? Mozno by som si aj dala z tej parky... (dufam ze niesu otravene, prebehlo mi hlavou).... a kam cestujete pane? :)

Kiti, vitajte, odložte ten plachý pohľad, mňa sa báť hneď nemusíte. Aha, párok...
Júj, cestujem ja do bajkonuru do strediska kozmických letov. Na inzerát som reagoval. Potrebujú technika - člena posádky. Letia kdesi. Neviem kde, ale ak to bude čo najďalej od môjho rodného mesta, tým lepšie...

v novom kupe je pokoj. KOnečne mam čas zamyslieť sa nad sebou a nad svojim činom. V kúte sedí človek, hlava ukrytá za visiacou bundou. Ťažko posudiť,či to je on,alebo ona. Zvláštne. Nebojím sa.

Z kupé odvedla počuť hlasný smiech. Pán vtipný neprestal vtipkovať?..:)))

možno sme si v niečom podobní... skúsim povyzvedať....

Ahaaa.... a nepotrebujú ešte niekoho? Čojaviem...no niekoho... lebo ja by som aj šla.... :) kamsi.... niekam ďaleko...hoc aj na mars... :)

Snažím sa udržať komunikáciu no z hlavy neviem dostať pani, ktorá vyšla z toho kupé v ktorom práve sedím.... hm... žeby to bola jeho priateľka? Ale kam sa podela???

ide policajt po ulici a rozmýšľa....
ha ha haaaaaaaaaaaaaaaaaaa

začínam uvažovať,či som urobila dobre,že som z kupé odvedľa odišla. Hlad mi moje unáhlene konanie len a len potvrdil. Osoba v kúte pri okne stále nejaví známky života. Zrazu ma prepadne zvláštna myšlienka

- čo ak je to mrtvola?

spanikarim. ťažko sa mi dýcha. na čelo mi vyráža pot..

telom mi prebehnú zimomriavky.... bežím do vedľajšieho kupé a zrazu zbadám priateľku pána s čiernym kufrom.... je to vlastne jeho priateľka?

Pani čo sa stalo? ....aaa nie nie to nebude mŕtvola... toho týpka som videla nastupovať dve stanice pred vami... v ruke mal fľašu...zrejme len zaspal pod alkoholovým nátlakom... No tak... to bude dobré...

Ťahám ju späť do kupé k neznámemu pánovi....

odrazu mám v kupé dve švárne devy...no musím sa činiť...poznám nejaké vtipy ešte?...vymyslím niečo iné

vystresovana svojou predstavov nahlas vykríknem. Zrazu ma zvierajú čiesi ruky. Kričím ešte viac šialená od strachu,ktorý som v sebe svojimi predstavami vyvolala..

kričím a kričím zatial čo cítim,ako ma tie ruky ťahajú preč. Nechám sa. Odrazu sa ocitnem opäť tvárou v tvár mužovi,ktorému som z kupé ušla. Neviem,či prestať kričať,alebo kričať ešte viac..:))

nekríííííč, lebo ťa neznááááásilniíííím.....(mrazivý šepotavý rehot)

vedľa mňa ženská, ktorá kričala jak besná a teraz vydesene hľadí na toho muža s párkami.... asi to teda nebude jeho priateľka... hm.... sedí oproti nám a zíza.... najradšej by som zase hodila slúchatka na uši....

V pozadí hrá nejaké rádio.... heh... znie to ako moje hity v mp3ke.... nechávam sa unášať hudbou a dupkám si d rytmu....

upokoojím sa..zadivam sa na tie párky v lone toho muža...na pery sa mi derie úsmev,ale ovládnem sa.. Sleduje môj pohľad. Pochopi? Nepochopí? Neviem. Budem si musieť počkať..

Kočka vedľa mňa reaguje na hudbu v pozadí. Podupáva nohou. Začínam plieskať rukami do stehien v tom istom rytme. Celkom nam to ladí...:)))

zobudili ste ma! šak som nedrichmala celú noc, idem z koncertu a vy tu jačíte ako najatí....
dievčinka s MP3 ani nie, pokojne si podupkáva nohou a lalákuje...ale hentí dvaja zazerajú po sebe a hulákajú...kuššš!

Nevnímam už takmer vôbec okolie... registrujem len že pani vedľa začala plieskať rukami do rytmu.... úplne ma to unáša kamsi preč...

intuitívne sa postavím a bez vnímania okolia sa vlním po zavretom kupé do rytmu hudby.... :)

do kelu ďalšia jačiaca ženská.... strhnem ju za ruku a tancujeme po kupé.... :)

mna len vystrašila mrtvola vedla v kupe..teda..myslela som si,že je to mrtvola..:))

ved jeho neprebral ani môj krik..:)))

Tratia deva v kupé. Čo teraz? Dobrý deň. Ja som Belív. Na akom koncerte ste bola? Porozprávajte mi o tom. Aj ja sa dávno zberám na nejaý koncert. A kam idete? Máme spoločnú cestu? Alebo sa stretneme niekde? No hovorte....

asi zatiahnem za brzdu...

potrebujem odbúrať stres..:)))

a z krasneho sna o muznom krku v sade ma vyrusili ludia, vsade naokolo ich tu citim, ich vone mi udieraju do mojho nosika -zvlast jedna....

pridajte sa...nech sa paci :)))
vytvarame v uzavretom kupe kruh vlniacich sa zien..... dupot sa ozyva po chodbach celeho vlaku...
za dverami vidim stat zenu....na nose ma nutellu a lepi sa na dvere... hm..... asi chce dnu....

tá nutelová bodečka na jej nose pôsobí chutne..:)) všímnem si,že aj ostatné si ju všimli. Len jediný chlap v kupe začína ma v očiach strach. Uzkostlivo ukrýva rukami párky vo svojom lone..:)))

pustila hudbu nahlas, no paráda..bude sa tancovať...buch, buch..otvorte to kupé, nesiem niečo na zajedenie a zapitie, toto žieňa ta trepe ako najaté..asi potrebuje vytriesť stres...
a tu zľava nakúka nejaká rozospatá mladica...hybajte tam, milá nutela, somnou urobíme si malý nejdan..aha ako sa usmievajú, bude zábava....a aj ten pánko s usmiatými očami sa dobre baví...bude ako paša medzi toľkými babami...

oci, nastrazim usi, postavim sa a idem sa pozriet co sa to vlastne robi...stojim za dverami a co nevidim cele kupe vedla tancuje...a ta vona co registrujem sa mi zmiesava a zamiesava -nemozem identifikovat objekt tak rozmylam "vojdem".....

a vy čo? HAAAAAA??? Tancovať nebudete? Haaa? :))

..kútikom oka pozorujem nové dve dámy v kupé.... dúfam že tá nutelová doniesla aspoň kýbel nutely so sebou.... nejako som dostala chuť....

som, ostatne ma pozoruju.. mne sa v krvi ozyva hlas mojich predkov..po ocku sa pozriem oknom a cakam na zapad slnka...

čo si ja biedny zástupca mužstva počnem? Začínam mať obavy. Musím si dať okuliare tmavé, aby nevideli môj des v očiach.
Aj keď...sú k svetu veru..

aj tak..je tam málo miesta na tancovačku..Hlad je silnejší. Prisadnem si k pánovi a rukou mu siahnem do lona. Páááárkyyyyyyyyy..:))))))))))))))

ale kuš ho, žieňa, do lona nie..
aj tak tam párkov veľa neostalo :)...a som šteklivý...

pozerá kamsi z okna.... bohvie na čo čaká.. pozerám tým istým smerom a čakám na západ slnka.... ktovie možno čaká aj ona.... tak tam stojíme a čakáme....

zruksaku vyberám jahodové lízatko a núkam ho dáme s nutellou na nose.....

"Ahoj".... vydám zo seba....

jedna si sadla k nemu a siahla mu na paaarky..on vyskoci..do toho im pustim moj posledny live clip.. tak davno som sa uz nenapila priamo z krku...
http://www.youtube.com/watch?v=QitTrkh-lE8

bráni sa..ale..na mňa nemá..Aj tak si jeden párok uchmatnem. A už ho žujem. Z vrecka vytiahnem hlávku cesnaku. Nosím ho tam pre podobné prípady. Ako prostriedok proti nechcenemu sexu..:)))Ako ochranu..

Mám pocit,že sa zíde. Nutellová ma začína desiť..:)))

divoké rytmy na noc...

aké to známe tóny znejú od nutellovej, asi sa prišupnem bližšie..
aj tak mi na hruď prisajúca zle robí...a ešte aj cesnak proti počatiu prežúva...ach jaj...cesnak nie, zuby sa mi skracujú, strácam moc, to je zas noc....

toľko ľudí v jednom kupé..tancujúce telá..párok na hladný žalúdok..a cesnak k tomu..

uff...musím na chodbu..

otvaram okno aby sme sa nezadusili..... hlavu vytrcam von a vlasy nechavam viat v teplom vanku ohrievanom lucmi zapadajuceho slnka.....

transylvanskych predkoch..divne pachy ..zacina ma suzovat hrozba chudokrvna...ale ten pan sa prisuva ku mne..aaach...

cesnaková na chodbe, kitty veje z okna...
ostala tu rúča pente s devou s nutellovou bodkou na líci...

som si v mojom kupé nechala batoh aj s cédečkami a spia tam moje spolucestujúce...tak v pokoji sa bavte, ...

vyzerá to veľmi sľubne,
musím už ja zaspávať,
bo mi zajtra v práci hlava zblbne...

vítaj medzi nami na chvílu..nevadí,že musíš hned vystupovať..rada som ťa videla medzi nami..škoda,že sa nemôžeš tu pred prácou schovať..:)))

a tak by si zapadol...:-))
příšim kvartálu sa nedaj prosiť....

nabudúce naskočím i ja na vlak, sľubujem!
...brú noc..

tak na dalsej ceste vlakom ;)

ostaň, potrebujem vystriedať, musím si ísť odpočinúť :))

práve ide okolo pán sprievodca..ej ale je fešák. Stál by za hriech. Opretá v okne príde mi trošku ľúto. Už nie som ženou,čo by som fešných mužov zaujala. A tak odvrátim posmutnely pohlad a upriem ho na krajinu ubiehajúcu za oknom..

komp vypínáááááááááááááám.

ked je vás toľko proti jednej LASKYCI...!!! :-))
Pustite ho zo svojich pazúrov, Laskyho , chudáčika....preč ruky od neho...!!!:-)))

sa zacala vyklanat a panko sa zacal dako hniezdit a vo mne geny burit..len aby nebol teply...ich krv je ruzova, sladka, lepkava v nasom rode nevitana-nemame na nu enzymy...

pred plným kupé krásnych žien...tsssss

hm....mozno by som sa jej mala prihovorit....

nesmelo stahujem hlavu naspet do kupe...

že teplýýý...tssss, mám ti ukázať koľko stupňov mám???

minam nutellovu...... neda mi nezastavit sa pri nej.....

Kam cestujete dama s nutellou na nose???

či to bol dobrý nápad, nastúpiť len tak bez rozmyslu do vlaku. Môžem ist kamkolvek, pred sebou neutečiem. Všade,kam pôjdem ja, pôjdu so mnou aj moje myšlienky..asi to bolo unáhlené..takto naskočiť do vlaku a nemať jasný cieľ.

Odrazu mi je jasne,čo urobim. Počkam si na najbližšiu zastávku a vystúpim z vlaku.

som v cudzom meste. úplne sama.

ktovie,čo bude ďalej?..

..ach ano, kam cestujem..kam ma oci povedu..teda vlak.. som nestastna zradil ma zrak ked som sa vasnivo zalubila do zahradnika v sade Janka Krala a ten mal zltacku..

zalubit sa do neznameho to nieje len tak.... na to treba odvahu a byt vzdy pripravena na sklamanie dama s nutellou na nose....

no nic... idem ja... do spacieho vozna.... sila noci ma zviedla...

a aká tlačenica tu bola dnes...hmmmmm
Bajkonur...vystupovať

Bajkonur-tadiaľ vlak nevedie.v ktorom sa hovorilo o nešťastnom zaľúbení. Zaľúbiť sa do neznámeho neznamená ho trocha nepoznať. Už sudičky pri jeho narodení vyriekli slová, kto sa stane jeho ženou. Aj tak ňou bude len jeho prvá láska a bude to tak dobre. Inak by pre iné lásky hrozilo stále porovnávanie s tou prvou.

ako?

ťažko rozumieť slovám z vlaku. Tam sa toho narozpráva, záleží len od dĺžky trasy:)

tak ja mám štreku ešte dlhánsku, nože sa rozhovor:)

Lebo u Marthy som práve čítal také veci o vrzi vrzi že sa mi panenky točili od híkania :)
... a Bajkonur je ešte tááááák ďaleko...
...a dnes ma niekto asi riadne posexuje... aspoň zdvihnem percento Slovači (či to také sa neráta)

a ja som v meste,kde sotva niekoho poznám. Musím najprv zistiť,kde vlastne som. A potom prezrieť svoj telefon. Či niekoho z tohto mesta ukrýva. Potrebujem byť s nikekym.

Je to zvláštne. Veľká stanica, veľa ľudí.. a ja som predsa sama.

opýtam sa ho,kde to vlastne som? Viem, dá sa to zistiť aj inak,ale..Chce sa mi? Nechce.. Pristúpim k mužovi,čo rozospato žmúri do vysvietenej haly. Na ruke má vytetovaného netopiera..:))

Váham. Osloviť? Neosloviť?..:))

prebúdzam sa na nejaký príjemný zvuk z lesa neďaleko.... otváram oči a vystrašene hľadím naokolo....

DOKELU...kde to som??? Ako som sa sem dostala? Naokolo len les, lúky a v diaľke neznáme mesto....

a prečo Kapske? Že tu z každého kapká?..:))))))či všetko?..:))))))

ach..idem sa poobzerať po okolí. Vyjdem pred budovu a kohože nevidím?
Prichádza moja známa z vlaku. Je trošku dokrkvana, vo vlasoch kúsky lístia..čo sa jej asi tak stalo?..))))

čítala som si to celé včera v noci - teda už dnes - a tak Ti poviem Ellie, potvrdilo sa mi čo som nestihla napísať hneď v úvode. Ono je to veľmi živelné. Nie tie posúvacie texty, božechráň, tie sú celkom vtipné a nápadité, ale pri Tvojom úvodnom slove v perexe som dúfala, že si postavila aspoň základnú líniu poviedky... Predsa je to u Teba, tak si mohla nasmerovať. Ale je možné, že si si objednala text u Believa, tak to urobil - a veľmi fajn - za Teba. Ja len toľko...

Chcela som byť inšpektorkou z ministerstva dopravy, ale nestihla som práve ten váš vlak. Musela som si overovať, či existujú nejaké smernice na to a čo by taká inšpekcia mala v tom vlaku kontrolovať... Takže tak... a zistila som z podkladov to čo som napísala vyššie. Pekný deň! Len tak ďalej, aj pohrať sa treba...

Martha..

1.) je to skúšobný projekt..či sa ludia chytia..
2.) nechcela som,aby to bolo len moje dielo..ani základ z neho..
3.) celá podstata tohto tu mala spočívať v tom, kreativne sa zapojiť do dejovej línie,aj ked autorstvo je vždy iné..
4.) nerada sa hráš?..:))))))

Idem pozrieť do mesta. Ha, dajakí divní ľudia, oťapení z noci sa tu potulujú. Tamten chrapká na lavici, tá ženská vedľa si ho obzerá, vari tak potrebuje chlapa? Div jej oči nevypadnú. A tam ďalšia baba z lesa prichádza, čo tam porábala? S vlkmi tacovala?
Hen, tam zasa drichme chlapík s čiernym kufrom. Asi mal ťažkú noc! No, poobzerám sa tu ešte...

objímem sa rukami v snahe zahriať svoje nalahko odete telo. Pomaly zisťujem,že mi asi musí šibať. Už som ako Ally MacBeel.. Ešte že nepočujem hlasy. Ale predstavy mám..Ej..a aké..:))) Aj henten chlapík,čo sa tu tak začudovane obzerá... Mohol by prísť ku mne, pozrieť sa mi hlboko do očí a opýtať sa..

"nechcete zahriať?"..)))

Prudko potrasiem hlavou a vrátim sa do krutej a chladnej reality..:))

je tu akosi veľa podivných ľudí....

známi sú mi len žena z vlaku a ten pán s párkami.... hm... ako sme sa sem všetci dostali? Zvláštne.... Mala by som sa niekam zašiť a pozorovať to tu s diaľky... nech sa zase nezapletiem do nejakej šlamastiky...

Zaliezam do starého zadebneného obchodu obďaleč a pozorujem situáciu...

našla fasa úkryt..Vyberiem sa za ňou a môžme pokračovať v tanci..))

"Ahoj známa neznáma. Myslím,že je načase zoznámiť ma. Volaj ma trebárs Ell.." - podávam jej ruku..:))

Prichádza ku mne žena z vlaku a natŕča tenkú bielu ruku....

Erm mmm čau...ell :) ja som no trebárs aj KIT a možno aj KAT nikdy nevieš ;)

hlava na hufri nie ej bohvie čo...
a ajhľa, ženy z kupé sa trúsia stanicou a okolím. Kiti neisto pozerá kde ísť... cesnaková (zatiaľ sa mi neporedstavila) sa tu vyhladkáva končatinami a zíra po nejakom netopierom mužovi z Cape town... a je tu ešte jeden muž, čo včera zdupkal a nechal ma napospas babám.
No nič, v noci som toho nenaspal veľa, som zarastený, hladný, idem si urobiť pelech niekde do krovia a budem tam len tak tíško plynúť a driemať. Ktovie kedy pôjde ďalší vlak do Bajkonuru...

s tym kufrom v kupe to bol trapas- ten blazon co uz deda otravoval..o)))....nakoniec som si vybrala jednohubku sprievodcu ale co anjel nechcel dosla som do strojovne a ako som sa zahryzla z hladu tak ten strojvodca z laku vykolajil vlak..poriadneho chlapa coby drzal ako kol v plote v tejto krajine asi nenajdem.. rozprestrela som kridla, na zavazadla nalepila stitok Italia a odletela...

a dej sa ide motkať v meste...
no ja predsa nastúpim na ďalší vlak do Bajkonuru, treba dať šancu novému. Potrebujem čo najďalej odtialto, od niekoho ...možno až do inej galaxii, lebo ten zvuk spomienok je silný...
tak si sadnem na koľajnicu, zdvihnem palec a budem mávať na vlaky, možno jeden zastane...no ja sa neuhnem...gb..

bezdomovec vyhodený spod mosta vyzerá, tu nejak moc čumákuje! Zdá sa, že ide chrápať. Hen tá kočka zaliezla za tie špinavé dosky, do toho zadebneného obchodu, čo si tam úchyláci uľavujú. Má dobrý nos, keď to vydrží. Tá kočka, čo k nej ide - nie je jej chladno? Minisuknička, pod tričkom ani podprda, to sú dlhéééé nožičky - aúúú. Nemôžem sa na ňu pozerať, vzrušenie ma bolí, teraz po tej operácii, čo som si dal predlžovať pýchu. Auu. Radšej toho kufrového bezdomovca idem okuknúť...

"Kit-Kat..veď v tom pelechu smrdí.To sa nedá vydržať. Poďme mi radšej von..niekde pod holé nebo. Ved je teplo. A dve naraz nás hadam nič nezožerie." - volám kočku s ktorou som sa práve zoznámila a opúšťam páchnuci úkryt.

Periférnym pohľadom zahliadnem postavu sediacu na koľajniciach. Niečo na nej mi je povedomé. Niečo ma tam znovu púta. Vyberiem sa smerom k nemu v snahe zistiť,čo to môže byť.

Vtom mi ponad hlavu preletela neznáma s nutellou na nose. Dvihla som hlavu k nebu a tíško jej závidela.

No neznámy čakal. Kto vie? MOžno aj na mňa..
Alebo žeby na toho chlapíka čo kráča tiež k nemu? Hmm.. Vzrušený je. Vidieť to na ňom. A poriadne..

Znovu trasiem hlavou a hovorim si: Ell..prestaň myslieť. Mokré nohavičky je to posledné,čo teraz potrebuješ.. :)))

No čo už s ním? Idem sa ja pozrieť na tú ľahkoodetú babu, budem jej pozerať radšej do očí, tá bolesť je ukrutná... Počuješ? Do OČÍ!!! Nečum na tie troječky! Au! Ešte štyri metre, tri, dva, jeden; otváram ústa... Dočerta, čo to tu smrdí? Cesnak?!
"Ahoj, môžem ti pomôcť? Vyzeráš dezorientovane!" vravím kráske, uprene jej hľadím do očí, premáham sa...

oslovil ma. Trošku som sa zahanbila. Isto zo mna cítiť cesnak. Ale.. môžem ja za to,že som ho potrebovala..?..

"Ahoj. Pomoc by sa zišla." - klopím cudne zrak pred tým chlapíkom. vyzerá celkom k svetu. - Vystúpila som z vlaku tesne pred jeho vykoľajením. Mala som nejakú predtuchu. Asi. A teraz som tu ostala sama a bez všetkého. Je mi zima, som špinava, ulepená a hladná. Vieš s tým niečo urobiť?" - hovorím mu a popritom sa chvejem. Snáď nezistí,že od niečoho iného,ako od zimy..:))

Nechavam sa vytiahnut na cisty vzduch.. Kokos ten chlapik obdalec je dobre mimo,potreboval by vedro ladovych kociek.. Blizi sa k nemu ell,ow to bude trapas.. Bezim k nemu a letmo mu sepka.. Pane..erm..prepacte ale mate tam.. Stan..erm.. Tam dolu... Uskrnam sa a pokracujem k typkovi na kolajniciach... Dobry..pocula som ze ste believ... Tak believ.. Verite v osud believer? ;)

Nenápadne mi naznačila, že "vytŕčam z davu". Pohotovo som si dal ľahkú vetrovku pred seba, držiac ruky v lone.
"Vlastním tu v meste hotel, zoberiem vás, aby ste sa dali do poriadku", vravím tým vlakovým nešťastníkom, čo vyzerali, akoby z Bajkonuru došli. Je ich tu pár okolo, volám Kiti, aj kufromena, na lavičkách ešte podriemavajú ďalší súpútnici.

konečne sa budem môcť osprchovať..vyčistiť zúbky..a preprať si vlhké nohavičky..:)))

"hééjj...kit-kat..pod mi pomôcť odtiahnuť neštastníka z koľajnic. Vyzerá,že celkom stuhol. A inak. Buď slušná k nášmu hostiteľovi. Nech si to s tou pomocou nerozmyslí..:))))

Otočím sa smerom k hotelierovi, nahodím výraz vďačnosti a s našpulenou perou zažepkam:
- "Dakujem. Rada pomoc prijmem. Aj pomoc.." :)))

Už len dúfať,že pochopil. ..:)))

Musí tak tie pery špúliť?! Pôjdem do hotelovej kuchyne kýbeľ ľadu vypýtať. Bolo mi to treba predlžovať si pýchu na 27 centimetrov? Kľudne mi mohlo stačiť tých 22 centimetrov! Nemám byť hamživý!!!
Hlúčik ľudí sa so mnou presúva do hotela, na recepcii nariaďujem rozdať izby a zabezpečiť čisté veci. Chudáci, fakt vyzerajú akoby tým vlakom prišli Kirgizi aj s ovcami...

sprchááááá...

konečneeeeeee...juchúúúúúúúú...
bláznim sa vo vode až sú steny celé mokré. Dúfam,že vedla sú prázdne izby. Môj spev je čoraz hlasnejší..

Ten pán je fakt milí,že sa takto o nas postaral. Dosť sa mu divím, veď vyzerame ako bezdomovci..Ale zase. Určite to nerobil len tak..nezištne..:))

Budem musieť prehovoriť Kit-Katku na nejaký ten pohanský tanec vďačnosti..:)))

v ktorých som dal ubytovať vlakových nešťastníkov, jemne klopem na dvere a zisťujem, či im niečo nechýba. Kto by im pomohol, keď nie ja? Snáď nie Kozatá Hela z bordelu oproti?! Tá by im akurát vačky obrátila naruby... Dobre je vlastniť päťhviezdičkový hotel, na chvíľu sa môžem cítiť ako samaritán.
U kufromana zisťujem, že je to príjemný pán, raketový odborník; i keď prvotný vzhľad naznačoval homelesáka. Vravel, že sa volá Believer, verí v koniec tunela, že tam bude svetlo... A inak, mohol sa volať aj "mašínfuhrer". (stačí si prečítať jeho prvý blog... (-:)
V ďalšej izbe je slečna Kiti, pekná vyvoňaná po kúpelí, ešte s mokrými vlasmi. Ešteže som sa schladil tým vedrom ľadu.
Klopem na dvere tej cesnakovej. "Ani sme sa nepredstavili", napadá mi, v kútiku duše dúfam, že použila aj zubnú pastu... (-:
Klopem jemne na dvere...

keď zachytím jemné ťukanie na dvere. Mysliac si,že to KitKat otváram. Neuvedomím si,že som zabalená len v hrubej osuške a druhú mam na hlave stočenu spolu s vlasmi do turbana.. Kvapky vody mi ešte stekajú po krku až tam..do medzierky medzi prsiami. Šteklí to.

No nečakaná návšteva ma pošteklí ešte viac. Zapýrim sa s kefkou v ruke a penou na ústach..:)))

... a vyrazila mi dych! Zhypnotizovaný som sledoval kvapku vody, ako si to nasmerovala poháňaná gravitáciou rovno medzi krásne kopčeky, ukryté čiastočne v osuške. Zemská gravitácia bola slabá na to, aby mi odtiahla oči od kopčekov, ich gravitácia bola neporovnateľne silnejšia. Cítil som to , ako časti môjho tela prekonávajú gravitáciu. Auu, málo, málo toho ľadu som mal!
Kvapka zmizla v slastnom nenávratne; až vtedy som pozdvihol hlavu a zrakom som kĺzal po krku, cez bradu, spenené ústa až k očiam. Spod peny vykúkali nádherne krojené pery, aspoň podľa časti, ktorú som videl, som tak usudzoval. Pozeral som do tých krásnych modrých očí, ktoré na mňa hľadeli spod turbanu z uteráka. Konečne som zajachtal:
"Brý deň, slečna, volám sa Rotschild, Rick Rotschild. Ešte sme sa nestihli zoznámiť..." - vystrúhal som rozpačitý úsmev.

Na koľajniciach sa našlo bezduché telo muža s čiernym ošúchaným kufrom. Jeho totožnosť je zatiaľ neznáma. Polícia na prípade ďalej pracuje. Prosíme občanov, ak by mali akékoľvek informácie o totožnosti muža, nech si tieto informácie nechajú pre seba...

Belív, pred chvíľou si bol ubytovaný v izbe v mojom hoteli, čistučký... a zasa ťa to ťahalo na vlak?

ale už sa otriasam z prekvapenia.

"Poďte ďalej, pán Rick.Môžem vám tak hovoriť, že? " - poviem sladkým hlasom a odstúpim z dverí. - "Momentík poprosím, len sa dám trošku do poriadku.." - usmejem sa a už sa strácam v kúpeľni.

Zotieram si penu z úst a zisťujem,že jeho vzrušenie ma vzrušuje. Po chvíľočke vyjdem z kúpeľne. Pán Rick zapol telku a sleduje správy. Práve čosi hlásia o bezduchom tele muža na koľajniciach. Ešte že sme toho nášho s tým čiernym kufrom - tuším,že sa Beliv vola, hovorila KitKat - odtiahli do hotela.

Rick sa otočil ku mne. Natiahnem k nemu ruku a predstavím sa.
- "Som Ell.. A som nesmierne rada,že vás spoznávam.!"

Pohľadom sklznem na tú výduť v rozkroku. Pááááni..to nebude len tak hocijaký kúsok - pomyslím si a začervenám sa..:)))

ale stastie v nestasti pri ceste vlakom ku babke ..jaaj,na jej bajecnu hrachovu kasu sa mi zbiehaju sliny... len vydrzat a bude ku nej aj udene kare..co kare priam cela svina udena, auticko za prachy a pekna slecna tiez len co predam fotky Rotschilda ako sa oblizuje s preslavenou zamaskovanou Pariskou de Hamilton.. len v tej palme pri dverach vydrzat -paneboze nech mi vsetky Canony pomahaju a ticho cvakaju...

Vlastne, už nebola cesnaková. Po zápachu cesnaku nezostalo ani stopy, teraz sa tu vznášala vôňa kvetín zo sprchovacieho gélu a skutočných kvetov vo váze, zmiešaná s magickou vôňou ženského tela.
Kým Ell odišla do kúpeľne, sadol som si k televízoru a chvíľu som bezducho počúval správy... Ako vždy, samé mŕtvoly!
"Som Elle.. A som nesmierne rada, že vás spoznávam!" - predstavila sa mi dievčina. Staromódne som jej pobozkal natiahnutú ruku.
"Je to negalantné, ja by som to nemal navrhovať, ale už sme si vonku potykali. Môžem, Ell?" - opätoval som jej rozkošný úsmev...
Všimol som si, ako jej pohľad skĺzol na môj rozkrok. Trocha som zneistel, jemne sčervenal, i vravím:
"Vieš, mám tam obväzy", vykrúcam sa z tejto trápnej situácie.
"Ell, ak si hladná, dal som pripraviť v reštaurácii predčasný obed, obišiel som aj ďalšie izby, všetkých som osobne oboznámil", vravím, "len preto som prišiel", zaklamal som. To určite! Prišiel som, lebo si ma pritiahla ako magnet kovovú guličku...

..to snad nie je mozne..obvazy?!?!?!...nech sa cini Pariska ci Ell dofrasa.. to bude BOMBA!!!...co to pocujem?! mrtvola?! z vlaku?!hmmmm.. mne sa ta" kit kat" od zaciatku (ne)pozdavala..ano ano, je to ona spionka Katocko od Ruzoveho Tankera a vyzera to ze zle udrela....

Predstava chutného jedla v príjemnej spoločnosti je lákavá. Ale.. Je tu jeden problém. Nemám čo na seba. Nohavičky i sukňa sa sušia na studenom radiátore v kúpeľni. Ako mám ísť medzi ľudí?

- Ach, Rick. Rada by som prijala vaše pozvanie. Konieckoncov,bola by to výborná príležitosť spoznať sa lepšie aj s ostatnými. Ten pán z koľajníc sa mi vidí deprimovaný. Veľmi deprimovaný. Asi ho vzalo to,že sa nedostane do Bajkonuru..Ale..vráťme sa k môjmu problému. - zaseknem sa a pýrim sa. Ešte nikdy som to nemusela povedať nahlas. A zrazu je to tu. - Ja..nemám čo na seba. - Hodím na Ricka smutným očkom a v tom postrehnem v palme za oknom divného týpka,ktorý nás fotografuje.

- Rick? Máš nepriateľov? Objavila som peperazziho. Tam, v palme. Vidíš ho? Dúfam,že nebudeš mať kvôli mne problémy. - hovorím vystrašeným hlasom. Rýchlo zabúdam na to,že som sa chcela opýtať na tie obväzy. Aj keď.. obväzy v rozkroku? To ma zaujíma!!! Dúfam len,že to nie je dielo nejakej zúrivej ženskej. To by bolo škoda pri mužovi,ako Rick..:)))

s otvorenymi ocami a nastrazenym Canonom o baliku plnom penazi farebne zive sny..babke dam nastrelit zuby a ocistim pamiatku deda co ho v poslednom case tak pospinuju --urobim muzikal co sa vsetci na neho hrnut budu ...
http://www.youtube.com/watch?v=VMavnhutD_w

"Sú to otravné komáre, musím s tým vedieť žiť. Rozmaže ma v novinách, to je všetko. Len či tebe to neuškodí?!", upokojujem Ell.
"Nemáš čo na seba?", pousmejem sa a očkom fľochnem na župan, ktorý naznačuje, akoby už-už mal padnúť. Ťahám ho očami dole, ale nepôsobí to.
"Dám ti poslať z recepcie", vyťahoval som telefón a zavolal som tam. Len čo som dohovoril, už mi zvonil nový hovor. Volali mi, že ma v kancelárii čaká obchodný partner. Namrzene som zložil a smutne vravím Ell: "Ľutujem Ell, musím ísť do kancelárie, potrvá asi hodinu, hodinu a pol, potom si ťa nájdem. Zatiaľ sa obleč, keď ti donesú šatstvo a choď na obed!" Nerád som sa rozlúčil a šiel do kancelárie.

(P.S.:Nebudem tu skutočne asi hodinku a pol; Ellie, čítaj vyššie, prečo mám obväzy...)

s úsmevom vyprevádzam svojho nového dobrodinca. Tak..toto je život. Nie ako ten nudný stereotyp u nás v Ľubovni. Ale..čo chce ten peperazzi. To by ma zaujímalo. Vyšmyknem sa v župane z izby a utekám schodiskom pre služobníctvo do záhrady. Prídem pod palmu na ktorej som ho videla a začnem ňou triasť. Ide to ťažko,ale musím ho donútiť povedať mi,o čo mu vlastne ide.

Oooo..aka drzosť! On ma ešte aj fotí.. Tsss..
- Poď dole, počuješ? Chcem s tebou hovoriť! - Kričím mu hore do koruny stromu.

ked skocil odzemok sa zem triasla....oooch..co to co too..vymakla ma a trasie palmou potvora jedna este si ju cvaknem..a..praaask...ufff..trochu ju ten moj padoskok prekvapil ..pche! trasoritka!.. vo mne sa krv deda nezaprie.. o))...utekam co mi nohy stacia a piskam si " moj dedo bol zbojnik... "

"ved počkaj.. My dvaja sa ešte stretneme. Cítim to v kostiach." - zrazu ma strasie od zimy a nikym nepozorovaná sa vrátim do hotelovej izby. tam ma už čaká šatstvo,ktoré mi nechal poslať Rick..

Šatstvo a tajomná kartička s veľavravným obsahom..)))

a išiel som hore na izby. Klopal som na Belivovu izbu, nič...
Klopal som na Kitine dvere, nič... Takto som prešiel viacero izieb vlakových nešťastníkov, nik neotváral. Asi sú na obede, pomyslel som si. Vydal som sa preto k reštaurácii, stále som mal pred očami Ell. Bola vtieravá ako Alpa, votrela sa mi do hlavy a nie a nie ju odtiaľ dostať von. Cítil som jemné vibrácie v tele pri premietaní dnešných obrázkov v hlave. Predstavoval som si, ako župan skĺzne z hebkej pokožky a...
"To čo je?", zadivil som sa. Cestou do reštaurácie som ledabolo vyzrel von do hotelového parku. Behala tam nejaká ženská v župane! Prizriem sa lepšie - to je Ell.
Rýchlo som vyšiel von. Ell sa už vracala späť, mierne rozčúlená. Neviem, čo jej sadlo na nos?
"Ell, čo sa stalo?", zasa mám oči na tom župane!

(trošičku sme sa sekli, ešte nemáš byť na izbe. (-: Pokračujeme, ľudia, Peparazzi, kam si zdrhol? Foťák je celý? )

utekam, myslienky a obrazy sa mi viria hlavou...stop! uz to mam! eeej jeho bistu!.. ancikristu!.. ten!.. ten...ten s tym ciernym kufrom Beliv co o Bajkonure sa zmienuje....sak to maskovany JAMES BLOND!!!

a ako čítam paparazziho "kurvu" Jánošíka, ako keby som to ja mal byť...canon mám síce, ale na palmu sa nedokážem bez rebríka vyškriabať...asi tak

do hôr idem ja...kam idem?...do hôr...tak nech sú mi podhustene gumy na úžitok...gl

či do virtuálnych? (-: Škoda, že si sa nechal vlakom zošľahnúť, bude tu chýbať čierny kufor. No Ellie možno pre kufor nájde ešte nejakú rolu... (-:
Kiti, haló, si na izbe?

a kufor vám odkazujem v záveti, to ak sa z hôr nevrátim...zbohom ostáááávajtéééééé blogerove kľučkyyyy...a ďalej neviem text :)
a pozdrav Elleonóru a bacha na klesajúce pohľady, do očí jej kukaj...nie do očí :)

nechela som,aby ma takto videl..Sakra..Čo si teraz o mne pomysli? Že som totálne šibnutá.. A to všetko pre nejakého peperrazziho..Sakra.

- Rick, prepáč.. Musela som za tým Peperazzim,ale ušiel mi. Chcela som vedieť,čo ma v pláne. Hmm..Aká príjemná vôňa. - potiahnem nosom a nahnem sa k jeho krku. Ovládne ma neskutočná túžba zahryznúť sa mu doň, pritom si vôbec neuvedomuje,že sa mi župan na prsiach rozhalil..:)))

kam zdrháš?..aj Kity sa niekde fláka. Tak sa maj Believ..a raz sa vráť..Chcem,aby si bol môj kamarát. - mávam belívovi na cestu. Je mi to aj trošku ľúto,ale..Verim,že sa vráti. Verím,aj ked nie som believer..:)))

Vypľuj dušu na tých kopcoch...
A veď ja Ell pozerám do výstrihu, to môžem...

aj ked vidina babkinej hrachovej kase mi zo zaludocnych stiav robi otravy...sedim v zivom plote a pocuvam ako James Blond Rickieho matie...eeeej otca ti naham James Blond, keby si zacitil Katocko od Ruzoveho Tankera alias Kiti inac by si spieval...

keď sa Ell ku mne nahla a župan sa jemnuuulinko poodhalil, aby v prítmí poodhalil vrcholky hôr. Cítil som, ako mi srdce bije v krku a zároveň aj v podbruší. Musel som sa zhlboka nadýchnuť a ovládnuť.
"Ell, odprevadím ťa do izby, už ťa tam určite čakajú suché šaty", ledva sa mi cez suché hrdlo vydrali slová. Ponúkol som jej ruku, aby sa do mňa zakvačila a šli sme k výťahu - do izby.

Cítim,ako sa chveje. Aj ja sa chvejem. Voľnou rukou si pridržiavam rozhalený župan na hrudi a premýšľam, koľko toho asi videl. Červeň mi stúpa do líc. Hnevám sa sama na seba..na vlastnú nerozvážnosť..zbrklosť. kedy sa to zmení?..

- Rick? Zavolali ste aj KitKatku na obed? Je to moja spolubojovníčka,ale nemôžem sa k nej dostať na izbu. Mám o ňu obavy, no.. Možno len tuho zaspala. Cesta vlakom vie unaviť. A strasujúci zážitok tiež. - upokojujem samu seba a tuhšie zvieram ruku svojho sprievodcu..:))

Vravím jej a pokračujem:"Keď máte také obavy, mám univerzálny kľúč, môžeme sa pozrieť do Kitinej izby, či sa jej niečo nestalo. O Belívovi mi vraveli na recepcii, že asi vykonal samovraždu, teraz je na patológii. Jeho kufor mi doniesli do hotela. Aj túto smutnú udalosť budem musieť vyriešiť", snažím sa rozmýšľať prakticky, kým Ell sprevádzam do izby. Potláčam svoje vnútorné napätie, ktoré sa nedá ovládať, regulovať, skrotiť... Som bezmocný voči svojmu vnútrajšku.
"Tento kľúč otvára naozaj VŠETKO v tomto hoteli, slečna Ell", dvojzmyselne ukážem kľúč a usmejem sa na ňu.
"Už sme tu, slečna Ell, choďte sa prezlliecť a pôjdeme do Kitinej izby", vravím pred dvermi izby a galantne ostávam pri dverách, kým Ell neotvorí...

Ale ak spí,tak ju prosím nebuďte. Necháme jej odkaz na recepcii. - poviem ticho,kym sa snažím otvoriť svoju izbu. Rick súhlasne prikývne a poberie sa svojim smerom.

Na posteli nájdem nachystané šatky. Uff..Mini..A bez spodného prádla. Sakra..SAkra..Sakra.. A moje nohavičky stále mokre.. Risknem to bez ich?..:)) Risknem. Veď.. Čo sa mi môže stať? - položím si otázku a znovu sa mi vybavia Rickove obväzy tam dole..:))

(ano lasky, viem,čo su tie obväzy, teda prečo. Ale Ell to ešte nevie..:)))

dvere do izby slečny Kiti. Nakloním sa do izby, najprv volám, či tam niekto je... Žiadna odpoveď. Idem ďalej do izby, pri posteli je rozhádzaná taška. Nazriem do kúpeľne. Spočiatku som si nič nevšimol. Ale niečo mi tu nesedí! Pozerám sa lepšie. Zrkadlo! Na zrkadle je rúžom napísané "Pomoc"! Čo to znamená? Kiti tu bola a potrebuje pomoc? Uniesli ju? Ale prečo? Samé otázky mi víria hlavou. Idem späť za Ell. Už sa obliekla. Obliala ma vlna horúčavy opäť, keď som ju zbadal. Kratučká suknička, sandálky, obtiahnutá blúzka, ktorá na mňa kričala "strhni ma!". Striasol som sa a vravím Ell:
"Kiti zmizla. A v kúpeľni je nápis "Pomoc" na zrkadle! Čo to môže znamenať? Ell, viete niečo viac?" , pýtam sa Ell, ktorá stojí uprostred izby.

- Čo?..Ako? - príde mi nevoľno. Pomaly sa zosúvam k zemi. Nemôžem dýchať. Nemôžem...

Zrazu opäť vnímam..silné ruky..rozochvené prsty snažiace sa rozopnúť tesnú bluzu..Povoliť prívod vzduchu..to je základ prvvej pomoci.

Podvedome som sa usmiala..

som jej to povedať jemnejšie?", nadával som si do somárov, keď sa Ell zosunula k zemi po tom, čo som jej povedal o únose Kiti.
Ona fakt odpadla! Krátka suknička sa jej odhrnula pri tom páde na zem, teraz tu vykúkali jemné chĺpky ohanbia, starostlivo strihané do prúžku. Kam to čumím? Veď sa mi tu udusí! Uložil som ju na bok, cítil som na dlaniach jej hebkú elektrizujúcu pokožku. Cítil som, ako z jej kože prechádzajú do mojej kože neidentifikovateľné signály. Niečo ako reč tiel. Jemne som jej pootvoril ústa, pozrel som sa, či má jazyk na mieste. Tú blúzku má tesnú! Uvoľním ju trocha... Pri treťom gombíku Ell otvorila oči a usmiala sa.
"Prepáč, Ell, musel som ti rozopnúť blúzku, bál som sa, či dýchaš", zahanbene som sa ospravedlňoval. Ruky sa mi naďalej jemne triasli, uvedomil som si, že moje dlane ležia na jej prsiach. Rýchlo som ich odtiahol...
"Pomôžem ti posadiť sa?"- pýtam sa Ell a po súhlasnom prikývnutí ju chytím pod pazuchy a pomôžem vstať. Sadáme si na sedačku. Ešte oťapená Ell si neuvedomuje, že suknička zasa neposlúcha a odhaľuje jemné špirálky; keď si v okamžiku uvedomujem, odkiaľ rašia tie chĺpky, srdce mi opäť všade duní.
Blúzka tiež neposlúcha, tri rozopnuté gombíky uvoľnili priestor hutným a pružným prsiam. Tmavoružový dvorec sa hlási na slobodu, ale blúzka ešte skrýva jemné guľôčkové bradavky...
Snažím sa opäť nepodľahnúť emóciám a pýtam sa Ell:" Prinesiem vám vodu, Ell?"

Ricových očí. Je v nich toľko túžby, vášne, vzrušenia..Ale..veď..Nedá mi to.

- Rick.. Prečo máte v rozkroku obväzy? - vytresnem zo seba. Ako vždy hrr..No neuhnem pohľadom. Zaujíma ma to. Chcem to vedieť. A utešiť. Ak bude treba..:)))

Ehm, no, viete... mal som operáciu. Cítim, že sa asi červenám.

- Tam a operáciu? aku vážnu?.. - pýtam sa ja málo taktne,napriek tomu,že vidím rumenec na jeho tvári. Bože..červenajúci sa chlap. Niet nič rozkošnejšieho..až na male babatko. Ael ved..to je porovnateľné...))))

musel som si dať skrátiť", zaklamal som, "zo zdravotných dôvodov", priklincoval som túto lož.

Večer možno poletíme, uvidíme, kto sa pridá?

ja sa to tiež chystam čítať popri obede..:)))

Je to prvý vlak, čo tu po týždni konečne ide. Akotak.
Počul som niečo o Bajkonúre. To je na mna moc daleko.Eľtľ by ma tam omylom vystrelili niekde, kde by bola zima.Ja by som rád do Afganistánu. Ale sa musím sprievodcu opýtat, lebo asi bude treba určite prestupovať. Né z nohy na nohu, ako keď sa vám chce cikať, ale z vlaku na vlak. Respektíve z vlaku do vlaku. Nie sme v Indii, že?
Chtľl bych v tom Afganistánu pomoct vybudovat demokracii.Však flintu mi daj, nebo si nějakou najdu, né? Nebo kulomet. Nebo kanón.Však budou koukat. Takovou demokráció jim tam uděláme, že až.No, co kukáte. Jsem trošku trhlej, ale jinak jsem normální, mám dokonce napsaný, že v kolektivu oblíbenej. Je to sice už dávno, ale mám.Kdo to dneska môže vo sobľ povedat. Že je voblíbenej. Správnľ. Skoro nikdo. Proto skoro, protože já su.
Anebo, že bych to cez ten váš Bajkonúr? Však by nemuselo bejt zas až tak zle, né? Však aj v tem vesmíru by sa zišlo spravit porádek.Lítaj si tam jak keho napadne,kam sa podíváš všude samá rachejtle. Skoro jako v Íránu.
Tak enem tolik, úvodem. Aby sme se líp seznámili. A paní, vám jsem zapomněl úplne pripomenút, že ste moc hezká a príťažlivá. Ale to každej vidí, že. To se nemusí pripomínat.

ma to bavilo :)))

Tož propáčte, lidi, co ste zatížený na ten správnopis.Moc po sobě nečtu. Je to svojský spôsob sebaobrany:-)))

toto bolo dobré, stále si spomínam na tú zábavu... ((-: