Možno raz prídeš
a povieš ako Ťa to mrzí,
Možno sa Ti v očiach
zaligocú slzy.

Možno priznáš,
aký si bol slaboch
a teraz stoneš,

že žiješ len tak

- na dlh

V komorách srdca
kvíli smútok,
za čierne chvíle,
keď si na nás spáchal

trestný skutok.

Ruky v okovách,
na nohe olovená guľa.
Bolesť Ti vnútro
olizuje...

cmúľa...

A mne to začína byť voľné