,,Viera je začiatkom a láska vrcholom“ (sv. Ignác Antiochijský)

Nad týmto citátom sa treba poriadne zamyslieť. No najprv ako ho začneme skúmať rôznymi smermi treba sa pozrieť na to ako to vnímal autor a zistiť prečo tento citát vznikol.

O presnom roku narodenia sv. Ignáca Antiochijského nie je zmienka dokonca ani o jeho detstve hoci kolujú legendy že práve tento muž bol ten chlapec ktorého Ježiš Kristus postavil doprostred kruhu svojich apoštolov keď ich vyzval aby boli ako deti. Neskôr sa stal učeníkom sv. Jána. Po úmrtí biskupa Erodia sa stal biskupom v Antiochii. Vo svojom úrade zostal viac ako 30 rokov. Za cisára Trajána keď nastalo prenasledovanie kresťanov ho previezli do Ríma kde bol pravdepodobne 20 decembra počas hier predhodený šelmám.

Pri ceste do Ríma napísal sedem nádherných listov. Tento citát pochádza z jeho prvého listu adresujúcemu Efezanom. V tomto liste dáva veľký dôraz práve na vieru a lásku. Pri skúmaní tohto listu sa dá skonštatovať že viera je začiatkom cesty ku láske. Tieto dve čnosti sa akoby sami dopĺňali. Vierou to všetko začína ale keď sa budeme zameriavať len na ňu nenájdeme tú pravú cestu a to je cesta lásky. Ako je napísané aj v Pavlových listov „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru ,že by som vrchy prenášal a lásky by som nemal ,ničím by som nebol.“1 Z tohto citátu musíme usúdiť že viera bez lásky je akoby mŕtva. Poslaním kresťana nie je len dodržiavať zákony ale konať skutky lásky a milosrdenstva.

Sv. Ignác nás chce týmto citátom povzbudiť aby sme nezostali len vo viere ale aby sa z viery ktorú sme dostali od našich rodičou a predkov stala akýmsi spôsobom evanjelizácie t. j. z viery má vzplanúť oheň lásky a tento oheň máme roznášať medzi ostatných ľudí.

Pri skúmaní životopisu sv. Ignáca možno usúdiť že tento citát sa odvíja aj v jeho živote. Svoju vieru začal budovať po boku jedného s apoštolov a to sv. Jána a popri tom sa sa začal formovať vo svojej ceste lásky. A ako tvrdili viacerí svedkovia pár dní pred svojou smrťou prežíval akoby najvyššiu formu lásky. Celý svoj život odovzdal Ježišovi. Ani si neprosil aby ho uchránil od takej smrti ale bol rozhodnutý stratiť pre Krista to najvzácnejšie čo mal a to život. Bol úplne rozhodnutý postupiť túto múčenícku smrť. Dokonca sa v liste adresovaného Rimanom zmieňuje aby sa ho nesnažili uchrániť pred touto smrťou ale aby naopak dráždili zver aby po ňom veľa nezostalo a nebolo by ťažké ho pochovať.

Keďže už vieme ako tento citát mohol vniknúť poďme sa nad ním hlbšie zamyslieť. Začneme vierou. Naozaj je začiatkom cesty ku láske? Poďme sa najprv zamyslieť čo je viera. Katechizmus katolíckej cirkvi nás učí že „viera je teogonálna (božská) čnosť ,ktorou veríme v Boha a všetko čo nám povedal a zjavil a čo nám sv. Cirkev predkladá veriť, pretože Boh je pravda sama.“2 1814 Vierou si začíname k Bohu vytvárať svoje osobné puto. Túto vieru nám majú vložiť naši rodičia a vychovávatelia. Lenže viera bez ostatných čností nemôže existovať. Nemôžeme predsa len veriť a svoju vieru nedávať najavo svojimi skutkami. Ňou presne ako bolo povedané v citáte začína cesta pravdy a lásky. Pretože viera môže prinášať ovocie len cez lásku. Ak budeme len zachovávať prikázania viery a nebudeme ju prejavovať v skutkoch tak nám neprinesie žiadne ovocie. Správny kresťan by mal ohlasovať evanjelium nielen slovom ale aj skutkom po celom svete a privádzať mnohých pochybujúcich na správnu cestu lásky. Pri týchto slovách možno skonštatovať že viera je s láskou a nádejou úzko spojená. Nádej skrze modlitbu a neustáleho budovania vzťahu z Bohom a odovzdávaniu sa do jeho vôle. Je to ako keby „kotva“ ktorá chráni pred márnomyseľnosťou. Láska zase vieru naplňuje.a robí z nej živú vieru. Spolu s týmito čnosťami sa naplno zjednocujeme z Kristom a stávame sa údmi jeho tela.

Láska je rovnako božská čnosť ktorou ako sa píše v Katechizme Katolíckej cirkvi „milujeme Boha nadovšetko pre neho samého a svojho blížneho z lásky k Bohu ako seba samých.“3 Je to tá najväčšia božská čnosť ktorá prevyšuje všetky čnosti. ,,A tak teraz ostáva viera .nádej ,láska ,tieto tri ,no najväčšia z nich je láska“.4 Je to čnosť ktorou sa úplne zjednocujeme s Bohom. Lásku možno rozdeliť ako sa píše v KKC na dve časti láska k Bohu a láska k blížnemu. Začali by sme láskou k blížnemu . Veľmi ju opisuje vo svojich listoch sv. Pavol ale úplné znenie lásky k blížnemu sa nachádza v 1. Liste Korinťanom 13 hlave: „Láska je trpezlivá ,láska je dobrotivá, nezávidí ,nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša ,všetko verí ,všetko dúfa ,všetko vydrží.“5

V týchto dvoch vetách nám sv. Pavol ukazuje ako máme správne milovať svojho blížneho. Musíme byť trpezliví, láskaví, pokorní apravdovravní. Z mojej osobnej skúsenosti bola práve táto 13 kapitola to čo rozpútalo v mojom živote zmenu. Ani neviem ako ma to napadlo ale v predposlednom ročníku som sa rozhodla že sa naučím práve túto kapitolu vďaka ktorej sa celý môj život a aj postoj k láske zmenil. Neustálym opakovaním tohto veršu a podrobnejším skúmaním sa môj život začal konečne napĺňať. Do tej chvíle som sa cítila akoby mi niečo chýbalo. Láska v mojom živote spôsobila viac zmien k lepšiemu ako moje neustále snaženie len o to zachovávanie prikázania. Zistila som že aby som sa stala naozaj pravým kresťanom musím nielen veriť ale aj byť trpezlivou a láskavou.

Pokračovali by sme láskou k Bohu. Ak nad tým pouvažujeme tak Boh je prvý ktorý nás miluje. My mu postupne jeho lásku len opätujeme. Láska k Bohu je tým najvyšším stupňom lásky aký môžeme dosiahnuť. Veď mnohí učeníci len pre túto lásku zomierali. Mali radi svojho Boha nadovšetko dokonca viac ako svoj život ako to vidíme aj v živote sv. Ignáca Antiochijského. Nebál sa smrti ktorá ho čakala a to všetko vďaka tejto láske. Vedel že ho od nej nič neodlúči. Aj sv. Augustín hovorí „Tým ktorí milujú Boha ,sa všetko premení na dobré a Boh im priráta k dobru aj ich omyly a chyby.“ Veď keby nás Boh nemiloval určite by nedal svojho jediného Syna aby nás vykúpil z temnoty hriechu. Bolo to najväčšie gesto akým nám dokázal ako veľmi nás miluje a túži aby sme sa k Nemu vrátili. Pán nás milujeaj keď my sa vo väčšine k nemu obraciame chrbtom. Jeho láska je nezávislá od našej je bezpodmienečná. Žiadny človek nedokáže takto milovať ako nás miluje Boh. Je to ten najvýšíí stupeň lásky. Ľudia by sa mali snažiť pripodobňovať svoj život k Ježišovi. Jediné čo je u nás najvzácnejšie je náš život. Preto by sme mali celý svoj život odovzdať Ježišovi ako to urobil aj sv. Ignác Antiochijský.

Myslím že by som mohla ešte k tejto kapitole dodať svedectvo o zakúsení Božej lásky ktorá sa stala v decembri minulého roka. Stalo sa to po polnoci keď začínal sviatok Narodenia pána. Po prvý raz som vo svojej modlitbe spomenula túžbu ucítiť Božiu lásku. Túto prosbu som niekoľko krát zopakovala a po pár minútach som ucítila ako sa moje vnútro a myseľ začína napĺňať svetlom. V tu chvíľu som nedokázala myslieť na nič iné ako na Pána. Ráno potom pri sv. omši som po prvý raz zažila naozajstné hlboké prežitie sv. omše. Po prvý raz mi moje myšlienky nelietali niekde po svetských veciach ale upínali sa jedine na to čo sa dalo na sv. omši. A keď som prijala Ježiš ,moje srdce akoby naplnil jasot. Ani sama tieto pocity nemôžem úplne podrobne opísať pretože na to nedokážem nájsť tie správne slová.

Na záver by som sa ešte raz vrátila k téme a s mojich osobných skúseností naozaj môžem konštatovať že viera je len naozaj začiatkom cesty k láske ktorá je akoby vyvrcholením ale to už môžeme hovoriť o láske pri ktorej odovzdávame Bohu to najvzácnejšie čo máme a to náš život ktorý máme len jeden.

1 1. Kor. 13, 2

2. KKC, 1814

3. KKC, 1822,1844

4. 1. Kor. 13, 13

5. 1 1. Kor. 13, 4-7