Stolný tenis sa v Rači začal hrať v roku 1935 vďaka Edovi Brychtovi, bratom Stejskalovcom, Podešvovi, Krušpánovi a Jožkovi Turzovi.

 

„Pinkalo“ sa v bývalom hostinci Raj, kde bol okrem biliardového stola jeden stolnotenisový. Po zlikvidovaní hostinca sa museli hráči presťahovať do starej školy na hornom konci dediny, kde sa hralo v určité dni rekreačne a niekedy i priateľské stretnutia. Po oslobodení sa začalo hrať naplno v zasadačke Obecného domu.

 

Roky 1945 - 1949 možno označiť pre tento šport u nás za veľmi úspešné. V prvom rade treba spomenúť, že naše družstvo postúpilo do divízie zásluhou hráčov Vajanského, Ivaniča, Polakoviča, bratov Machovcov, Mĺkvych, Moravčíka a Würfla.

 

Roku 1948 zvíťazili títo hráči v priateľskom stretnutí v Rači nad reprezentačným mužstvom Rakúska 5:3 a o rok neskôr nad Talianskom dokonca 5:1.

 

Tento káder hráčov nás úspešne reprezentoval takmer plných 10 rokov.

 

Roku 1957 sa objavili nové mená: Viliam Polakovič, Viliam Mĺkvy, Fekete a Vrba. Títo chlapci ako dorastenci získali trikrát titul majstra ČSSR. Ich zásluhou sa družstvo prebojovalo do I. celoštátnej ligy. Patrili do neho už i dievčatá: Šlosarová, Husarovičová, Tikalová a neskôr aj bývalá majsterka republiky Harvanová-Butzová. V roku 1963 obsadilo zmiešané družstvo Rače v celoštátnej lige 2. miesto. Rozhodujúci zápas o prvenstvo videlo v Osvetovej besede 500 priaznivcov malej guľatej loptičky.

 

Roku 1964 stratili stolní tenisti svoju miestnosť a dostali sa do malej sály hostinca Peklo. Ani táto nepríjemná skutočnosť ich neodradila od tvrdej prípravy a po získaní herne na javisku kina Nádej a možnosti hrať ligové stretnutia v telocvični školy a v Kultúrnom dome, pokračoval oddiel v úspešnej činnosti.

 

Najväčším prekvapením týchto rokov bola vtedy ešte len 13-ročná Irena Bosá, ktorá sa stala v rokoch 1957-58 a 1959 dorasteneckou majsterkou ČSSR. Roku 1966 získala nášmu oddielu titul majsterky ČSSR medzi dospelými.

 

Keď sa liga rozdelila na mužskú a ženskú časť, aj vtedy nám urobili ženy veľkú radosť získaním 3. miesta v lige, i pri reprezentácii vo Veltržnom pohári európskych družstiev. Družstvo v zložení Bosá, Míšenková, Harvanová, Zacharová sa dostalo až do finále tejto súťaže a v západonemeckom mestečku Pirmasens zvíťazilo nad maďarským mužstvom Építök Budapest.

 

Najúspešnejším hráčom bol už vtedy Viliam Polakovič, ktorý sa nad stolmi objavil už ako 10-ročný a keď mal trinášť rokov, získal titul dorasteneckého majstra ČSSR, čo zopakoval aj v rokoch 1957 - 59. Roku 1961 bol ešte dorastencom, na majstrovstvách ČSSR seniorov obsadil 2. miesto a spolu so Staněkom si vybojoval titul v štvorhre. Roku 1962 bol tento náš reprezentant juniorským majstrom Európy a zúčastnil sa mesačného zájazdu po Číne. Až do roku 1966, kedy predčasne skončil, bol stálym reprezentantom ČSSR.

 

Práve v roku 1966 sa objavil medzi dievčatami nový talent, Alica Grófová. Jej dobré charakterové vlastnosti, skromnosť a svedomitosť v tréningu, ju priviedli najprv do 1. družstva nášho oddielu a neskôr aj medzi reprezentantky ČSSR. Získavala pekné výsledky v lige a jej kariéra bola veľmi rýchla. Dobre reprezentovala ČSSR na majstrovstvách sveta v Japonsku, bola medzinárodnou majsterkou ČSSR, akademickou majsterkou sveta. Vrchol formy dosiahla na majstrovstvách sveta v Sarajeve. Ako prvá čs. reprezentantka sa prebojovala v dvojhre do finále a obsadila 2. miesto. Niekoľko rokov bola v prvej desiatke európskych hráčok. V zmiešanej štvorhre spolu s Dvořákom vybojovala bronzovú medailu. Alica Grófová sa zúčastnila aj najväčšieho päťtýždňového zájazdu na Ďaleký východ, Nový Zéland a do Austrálie. Stala sa majsterkou športu a po úspechu v Sarajeve ju vyznamenali titulom Zaslúžilá majsterka športu. Alicu často zaraďovali novinári aj do rebríčkov najlepších čs. a slovenských športovcov, roku 1974 bola dokonca v slovenskom rebríčku, po MS v Sarajeve, na 1. mieste.

 

Rok 1970 bol pre stolných tenistov Lokomotívy Rača veľmi radostný. Na novom štadióne dostali k dispozícii peknú herňu so siedmimi stolmi. Začali vyrastať nové talenty, objavujú sa nové mená: Cích, Krajíček, Vizváry, Šramka, Hrivňák, Polakovič, Gálik, Číková, Cibuľková, Sodomová, Hlaváčová, Hečková, Vizváryová, Gažová, sestry Kratochvílové, Šrámková atď.

 

Od roku 1970 má Lokomotíva Rača v súťažiach priemerne 20 družstiev vo všetkých kategóriách, od mestských súťaží až po extraligu. V posledných rokoch získavajú hráči a hráčky Rače na majstrovstvách Slovenska a ČSSR väčšinu titulov. Z najnovších talentov môžeme spomenúť Gabrielu Navarovú, mladšiu žiačku, ktorá už druhý rok obhajuje titul majsterky Slovenska.

 

Na medzinárodnom poli nás úspešne reprezentuje A. Číková, ktorá sa z medzinárodného turnaja v Lvove vrátila s titulmi, rovnako ako z Berlína, Belehradu i majstrovstiev Európy v Göppingene. Bola na štvortýždňovom zájazde na Kube. Zdenka Sodomová štartovala dvakrát na medzinárodných majstrovstvách Bulharska a na juniorských majstrovstvách Európy v Göppingene získala v dvojhre 3. miesto. Mirko Cích nás takisto úspešne reprezentoval v Lvove i v Belehrade a vybojoval zlatú medailu v štvorhre i 3. miesto v súťaží družstiev v Göppingene.

 

Tohto roku obhájilo družstvo starších žiačok titul majstra ČSSR. Hralo v zložení: Sodomová-Navarová. Ak chceme ucelene hodnotiť prácu stolnotenisového oddielu, nemôžeme zabudnúť na našich dvoch trénerov z povolania. Sú to Vzorný tréner Milan Mach, ktorý má najvyššiu trénerskú kvalifikáciu, jeho asistent, dlhoročný reprezentant Viliam Polakovič, ktorý teraz tiež navštevuje trénerskú školu. Obaja sa starajú o to, aby Lokomotíva Rača nadviazala na pekné úspechy z predchádzajúcich rokov.