život nám veľa dáva... ani si to neuvedomujeme... dáva nám nádej ... dáva nám pocity, ktoré nepoznáme a preto sú mnohokrát pre nás niečim čo nás robí šťastným no i nešťastným lebo ich nevieme definovať, rozluštiť a zaradiť... a riešiť ..ja som na to doplatila a nie raz a asi nikdy nebudem vedieť čo ktorý pocit znamená .. my si ich môžeme zaradiť do kategorii ako to citime resp. chceme citiť ale čo ak neznamená ten pocit pre každého to čo si myslíme my ..našu definiciu?.tak to aj preto sme nešťastný pretože čakáme niekedy veľa inokedy málo od citov, zažili ste niekedy take drnenie v hrudniku? niečo pri čom sa vam zatriasli nohy a vedeli ste že prave sa niečo stalo? ano niečo sa stalo prave sa do vas prebíja nejaký pocit, pocit , ktorí ste možno pocítili prvýkrat, možno druhý krát .. možno si myslíte že ho zaživate pravidelne..ale nie ja si myslím, že človek v živote nezažije jeden pocit jedno chvenie dvakrát.. hovorím všeobecne ale sama som zažila niečo čo mi sice ublížilo, ale zároveň ma to postavilo na nohy..presne ako sa hovorí čo ťa nezabije to ťa posilní..len na margo tých pocitov..myslím to važne podľa mňa ma zrádzajú ..sa spikli proti mne a ma chcú zničiť :D  .. áno keď ma stretnete v škole alebo vonku tak sa smejem, bavím, tvárim sa že príjmam to čo mi okolie dáva.. a mnohokrát to je aj moja skutočná tvár.. mnohí by to asi o mne nepovedali, ale skôr sa definujem ako sangvinik nie melancholik i keď niekedy mávam take melancholické záchvaty ale čo už :) .. proste treba žiť, žiť nie len pre seba ale aj pre svoje okolie..veď nie je nám lepšie keď sú ľudia okolo nás šťastní, keď sa bavíme pozitívne zažívame nové veci, lúbime, radujeme sa, prekvapujeme sa a stojíme pri sebe? lepšie ako neustále riešiť problémy a umárať sa v stracu a strese?... a bodka už končim lebo sa mi dvíha adrenalín... poznáte pesničku KMe- Nevráti sa späť? to je momentalne ten votrelec - pocit, ktorý ma chce zničiť a uplne ako je sebecký fakt sa spikol proti mne a čaká kým podľahnem :D....

P. S. Masky...

každý má svoju masku a nie nehovorte mi, že vy nie .. že vy ste nikdy nemali žiadnu masku, že ste vždy povedali to čo si myslíte, to čo chcete, že nikdy ste radšej neurobili niečo, aby ste to  nikomu nemuseli vysvetlovať... nikto mi nemôže povedať že ide za priatelov alebo za blízkych ..každý ide vlastnou cestou sám za seba... ale prečo to aj mne nikto nepovedal? že takto sa to v živote robí?