Základným nástrojom Facebooku je systém zdieľania - môžme zdieľať fotky, odkazy na internete, naše myšlienky, ale hlavne - naše zážitky. Prostredníctvom toho môžme v jedinom momente ukázať našim blízkym kde sme boli, čo nás zaujalo a po čom túžime.

Pritom tento systém zdieľania je niečim, čo je esenciálnym prvkom nielen vo virtuálnom svete Facebooku, ale aj v našej realite. Zdieľanie je totiž základným motívom našich medziľudskych vzťahov. Človek ako individuálna bytosť nedokáže dlhodobo existovať bez vzájomného pôsobenia iných ľudských bytostí. Dennodenne sa stretávame s tým, že s blízkymi zdieľame majetok, priestor na bývanie, pracovné prostredie, ale to najpodstatnejšie, bez čoho by človek nemohol s druhým človekom žiť a spolunažívať sa nachádza na inej, emocionálno-psychologickej rovine: zdieľame naše city, pocity, túžby, myšlienky. Inými slovami - zdieľame život s tými, s ktorými nás niečo spája.

Zdieľanie života je najjasnejšie vidieť pri partnerskom vzťahu dvoch ľudí a na ich intímnom spolunažívaní. Zdá sa, že identita jedného človeka sa ukazuje skrze identitu druhého - seba-vedomie sa odzrkadľuje od vedomia iného o mne. Moje Ja potrebuje byť akceptované v očiach druhého, aby získalo o sebe pozitívny obraz. Pozitívny nie v zmysle kladného sebahodnotenia, ale v zmysle pozitívneho vymedzenia toho čím som, čo mám, čo viem že dokážem, oproti vymedzeniu negatívnému, pri ktorom sa moje Ja vymedzuje iba tým, čím nie som, čo ešte nemám, čo viem že nedokážem. V tom spočíva zmysel zdieľania života, teda života v spoločnosti nášho milovaného partnera. Je to dôležitá súčasť sebaakceptácie človeka, ktorú možno dosiahnúť jedine skrze vzájomnú akceptáciu dvoch ľudí.

Čo ale má vzájomná sebaakceptácia dvoch ľudí v partnerskom vzťahu spoločné s Facebookom? Ako sme už spomenuli, zdieľanie je dôležitou súčasťou života každého človeka, bez ktorej by nedokázal svoj život žiť v spoločenstve iných ľudí. Zdieľanie sa teda nevyskytuje iba v partnerskom živote dvoch ľudí, ale aj v iných spoločenstvách v širšom okruhu - od domácnosti, pracovného prostredia, školu, politické spoločenstvá, štáty, až po spoločnosť ako celok. Každá Spoločnosť je vlastne tkanivom spoločenských záujmov, ako to popisuje filozofka Hannah Arendtová. Aj záujmy sú súčasťou zdieľania, ale patrí im prvotné postavenie, pretože vždy stoja na začiaku každého životného výkonu. Ak niečo chceme dosiahnúť, tak vždy ešte predtým musí prísť záujem to dosiahnúť. Môžme teda povedať, že zdieľame aj záujmy, pretože mnohé veci v spoločnosti sú dosiahnuteľné iba spoločným pluralitným úsilým, napr. politický výkon, a vôbec každý štátny záujem by mal byť záujmom každého jeho jednotlivca (resp. väčšiny jendotlivcov). Človek pristupuje k sebaregulácii vlastných záujmov, vlastnej slobody, v prospech záujmu spoločnosti ako celku - základný predpoklad existencie právneho systému v štáte. Človek takto zdieľa s inými jedincami záujmy, ktoré sa stávajú verejnými záujmami.

Facebook je však miesto, kde dochádza k zdieľaniu nielen verejných záujmov, ale najmä záujmov osobných, súkromných. Základný rozdiel medzi verejným a súkromným záujmom spočíva v tom, že pri verejno mzáujme požadujeme, aby ho plnil každý na koho sa vzťahuje, zatiaľ čo pri súkromnom záujme a jeho zdieľaním s ostatnými ide len o akési informovanie druhých o tom, ako sa nám dańý záujem darí alebo nedarí plniť. Túto informatívnu úlohu plní práve Facebook. A to, že je na ňom dnes zaregistrovaná obrovská časť svetovej populácie je dôkazom toho, že takýto spôsob zdieľania je pre človeka veľmi potrebný a prirodzeńy. Nie je to len následok toho, že je to niečo, čo je dnes "in".

Môžme povedať, že každý človek má v sebe zakódovanú potrebu "facebookovať" - teda "zdieľať" vlastné životné momenty s inými ľuďmi. Nie je to len chvastanie sa, kde človek bol, čo zažil, aj keď samozrejme, aj to môže byť pohnútkou k jeho užívaniu. Vo väčšine prípadov ide ale len o to, že človek chce pozvať druhých k sebe, chce s nimi zdieľať radosť aj smútok, chce, aby sa stali súčasťou jeho života. Inými slovami povedané, chce s nimi utkať sieť súkromných/neverejných záujmov, vytvoriť priestor, kde pomocou vzájomnej akceptácie dochádza k sebaakceptácii a kde vďaka vedomiu iných o mne dochádza k seba-vedomiu.

Samozrejme, základným lákadlom pre mnohých na facebooku je anonynmita. Nachádza sa tam ale aj prvok, ktorý je dôležitý v našom každodennom živote - "zdieľanie". Facebook však tento fenomén posunul za osobné hranice - neexistuje tu Ja, Ty, My, Vy... ale iba Ja a "tí iní"...

Maroš S. Maxo