Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Mystifikácia kultúrnymi elitami III: Vodcovia tlupy a K-morfné pole

Génová rovina širokej škály umeleckých štýlov je rovina motivačná. Možno ju formulovať aj ako otázku: čo núti sapienta-umelca aby vytváral nové umelecké štýly, aké vrodené potreby mu na to gény vytvorili?
Odpoveďou môže byť už spomínaná prirodzená veľkosť sapientiej tlupy, ktorá sa pohybuje v rozmedzí od 60-150 jedincov. Ak sa taká tlupa rozrastie na neúnosnú mieru, rastú v nej tendencie k rozpadu na menšie tlupy. Nositeľmi týchto tendencií sú prirodzení alfa samci, ktorých je vo veľkej tlupe viac, čím sa vytvára viac mocenských centier, najmä vtedy, ak neexistuje vonkajší tlak na zachovanie rozbujnelej tlupy.
A skutočne vidíme najmä v priebehu 20. storočia, že umelecké štýly vytvorí pár jedincov (často vedených jedným alfou), ktorí potom obyčajne spoločne vydajú svoj manifest výlučnosti. Neskôr sa k nim pridajú ďalší a ďalší jedinci, medzi nimi výrazné osobnosti, ktoré potom idú svojou cestou a vytvoria si nový umelecký štýl, vlastnú tlupu. Lepšie byť prefektom v provincii ako byť senátorom Cézara.
Dá sa povedať, že existujú vrodené štruktúry vnímania, ktoré nutkajú výnimočného sapienta, aby zakladal vlastné tlupy ak sú k tomu vhodné podmienky. No a na tieto štruktúry sa môžu hákovať vhodné motivačné mémy - hook mémy.
V praxi to vyzerá tak, že nejaký sapient (volajme ho Rebel), ktorý je člen tlupy vedenej iným sapientom (ktorého budeme volať Autorita) začne pri hodnotení Autoritu vidieť všetko z tej horšej strany, alebo aby sme sa nestratili memetike, do hlavy Rebela sa ľahšie replikujú odsudzujúce mémy ako tie súhlasiace. Väčší úspech na replikáciu majú mémy odlišnosti ako mémy súladnosti, ktoré sa v hlave môžu uchytiť iba ako anti-mémy, teda obranné mémy proti pôvodnému významu.
Autorita má pochopiteľne záujem udržať si vodcovské miesto vo svojej tlupe. Preto sa vv ňom s úspechom generujú a replikujú varianty tých istých memplexov (v umeleckom žargóne: rozvíja umelcký štýl). Zároveň majú šancu na inkorporáciu do týchto memplexov také mémy, ktoré potvrdzujú výlučnosť Autoritu. Inak povedané: K-artificiálny memplex spravidla obsahuje nielen samotné mémy artefaktu, ale aj akýsi opar mémov, ktoré tvoria jeho spoločenskú inkorporáciu - teda mémy štýlu, mémy obrany proti iným mémom (imunizačné mémy), mémy jedinočnosti oslavovaného Autoritu a podobne. To, že je napríklad Picaso superalfasamec prizná celá plejáda sapientov, ktorí chcú byť v tlupe kultúrnych, aj keď o kubizme nevedia nič, zato vedia, že Picaso = kubizmus, tak to musí byť NIEČO.
Mémová rovina vzniku nových štýlov je však oveľa zaujímavejšia. Dá sa formulovať aj ako otázka: odkiaľ sa berú nové mémové štruktúry?
Iste, jedna z odpovedí je, že neuronálne štruktúry v mozgu cicavcov majú vrodenú schopnosť asociovať vzájomne viaceré štruktúry, čím vzniká štruktúra nová, ktorá sa môže ako memplex šíriť do ďalších hláv.
Druhé (podľa mňa zaujímavejšia) odpoveď môže byť taká, že sa na štruktúru memplexu pozrieme ako na bezvýznamovú štruktúru, teda na štruktúru mémov, ktoré môžu byť vzájomne v obmedzenom množstve konfigurácií. Ak by sme vytvorili všetky prípustné varianty konfigurácií určitého memplexu, získame formalizovanú množinu, ktorá sa zvykne nazývať pole morfov (morfné pole). V našom prípade si ho nazvime pole K-artificiálneho memplexu, alebo skrátene K-morfné pole. Takéto pole popisuje všetky možnosti, akú výslednú štruktúru môže mať memplex ak budeme obmieňať štruktúru jeho mémov.  Každý memplex sa skladá s určitého konečného počtu mémov, a v morfnom poli každý mém teda reprezentuje jednen vývojový rozmer. Ak sa memplex skladá z 10 mémov, tak jeho morfné pole je desaťrozmerné.
Na ilustráciu si uveďme jednoduchý príklad. Nejaký výtvarný umelecký štýl sa skladá z mémov: tmavá škála, detailná kresba, mikroťahy štetcom (zakrývajúce fakt, že je obraz malovaný štetcom) a realizmus zobrazenia. Ak zmeníme ktorýkoľvekz týchto mémov na opačný, získame nový memplex a zároveň bod v K-morfnom poli, ktorý je o jednu pozíciu vedľa pôvodného memplexu.
V takomto poli vzdialenosť dvoch bodov označuje počet zmien medzi pôvodným mempkexom a memplexom novým. Základná otázka je, koľko zmien naraz môže spraviť memplex, aby bol ešte šíriteľný v populácii? Každá zmena memplexu značí určitý energetický výdaj pri pretváraní štruktúry mozgu prijímateľa a generátora. Preto je jasné, že existuje iba malý počet zmien, ktoré môže Rebel vykonať, aby založil nový K-artificiálny memplex.
Vtip však je v tom, že počet variácií je vopred daný, všetky sa snažia o replikáciu do hláv, ale nemôžu, pretože musia počkať na postupný vývoj replikácie medzi generáciami alfa samcov. Pochopiteľne - nie všetky možnosti sa aj zrealizujú. Varianty K-artificiálnych memplexov sú teda vopred dané a jedinec si z nich de facto iba vyberá postupnými evolučne-adaptačnými krokmi.
Nepotrebujeme teda predpokladať nejakň mystickú, zázračnú tvorivú schopnosť ľudskej mysle, Božskú iskru, nevysvetliteľného génia, emergentné vynáranie nového s narastaním komplexity a podobné koncepcie, stačí ak sa spoľahneme pri vysvetlení tvorivosti iba na kombinatoriku.
To aký veľký skok v K.morfnom poli dokáže tvorca (generátor) nového memplexu urobiť pochopiteľne závisí od vlastností jeho mozgu a ako musím vždy zdôrazniť: od miery genetickej deviácie. Platí pravidlo: čím väčší skok v K.morfnom poli, tým menšia pravdepodobnosť replikácie generovaného memplexu, pretože prijatie memplexu závisí tiež od normálnosti prijímateľa.
Kedže však k tomu istému výsledku sa dá dospieť aj menšími krokmi, vzniká jav známy ako "predbehnutie doby". Niektorí výnimočne deviantní jedinci dospejú v K.morfnom poli k väčšej vzdialenosti skôr, ale nepresadia sa. Postupnými krokmi však dospeje vývoj k tomu istému bodu. Takto je napríklad vnímaný dnes W. A. Mozart, ktorý vo svojej dobne vyvolal viac škandálov ako umeleckej pozornosti a až nemecký romantizmus ho znova objavil a fakticky sa Mozart stal dobovým umelcom o jednu umeleckú generáciu neskôr.
Iný príklad môže tvoriť samotný predkladaný cyklus "Mystifikácia kultúrnymi elitami", ktorý prináša v K-morfnom poli tak veľa zmien mémov, že rozhodne môže nájsť iba veľmi málo recipientov. Až čas ukáže, či evolúcia memplexov o podstate kultúry pôjde smerom postulovaným v tomto texte.


pokračovanie zajtra...

Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
Mystifikácia kultúrnymi elitami III

Mystifikácia kultúrnymi elitami | stály odkaz

Komentáre

  1. memetika
    No v tom si trafil klinec po hlavicke, myslim ze tvoje snahy o sirenie memetiky su "velkym skokom v K-morfnom poli", tazko na ne reagovat…ja osobne si myslim ze je celkom pravdepodobne ze jedneho dna sa memeticky pohlad na svet stane standartnym, ale to je mozno otazka nie desatroci ale storoci, lebo nieto dovodu aby populacia uprednostnila tento pohlad - tvojimi slovami memetika ma malo hook memov….ale ludstvo cim dalej tym "deviatnejsie"...takze je nadej ...inak pokladam tvoj serial za velmi zaujimavy
    publikované: 12.03.2009 13:40:00 | autor: eulalia (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Túto časť seriálu považujem za text s veľkým potenciálom na pohádanie sa.
    Áno, možno je totak, že kombinatorika jedine funguje...No veľa umelcov tvorí živelne, za pomoci emócií a podvedomia...Ide tu teda o spôsob vytvárania nových štýlov asi určitými časťami mozgu, niekto používa na to cortex, niekto paleocortex...
    publikované: 12.03.2009 14:04:56 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  3. opravujem
    niekto pouziva mozgovu kuoru,niekto ide hlbsie do limbickeho systemu...
    publikované: 12.03.2009 16:04:05 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Re: eulalia
    Myslím, že to nastane oveľa skôr, lebo mémy zaoberajúce sa mémami majú veľký neprebádaný potenciál.
    publikované: 12.03.2009 18:17:49 | autor: qedisk (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014