Údajná sociálna vláda v tejto súvislosti pripomína ktorýkoľvek teplovzdušný balón. Máme nejaký obal a vo vnútri nič, než horúci vzduch. Hoc rád priznám, že obal môže byť občas dosť lákavý, rozhodovať sa iba podľa neho je prinajlepšom značne pochybné. A v intenciách odchodu do dôchodku z pohľadu človeka spracovaného marketingovými pracovníkmi dôchodcovských spoločností, ohlupovaného víziami švajčiarsky dôchodok poberajúcich rentiérov priam škandalózne. Abstrahujúc od múdrych slov jednoducho: hlúpe

 

Vytvorme jednoduchý model priemerného muža. Priemerný muž priemerne zarába a dožíva sa priemerného veku. V posledných rokoch priemerná očakávaná dĺžka života mužov na Slovensku oscilovala okolo čísla 70.

 

Pri priemernej mzde 18 761 odvádza do Sociálnej poistenie na dôchodok približne 3 380 korún mesačne (za výdatnej pomoci svojho milého, resp. démonizovaného zamestnávateľa).  Povedzme, že priemerný človek priemerne v rámci svojho priemerného života odpracuje (a teda odvádza odvody) 480 mesiacov  (vezmime pesimistický odhad, vychádzajúc z toho že z celkového produktívneho veku 45 pracuje len 40 rokov).

 

Za 40 rokov (ak začne pracovať dnes) bude budúca hodnota jeho odvodov štátu 4 400 000 Sk. Pričom sa mu zrušila možnosť sporiť si v II. pilieri. Takže, odviedol Sociálnej poisťovni niečo cez 4 milióny a teraz má pred sebou ešte 5 rokov života.

 

Ak priemerná výška dôchodku v súčasnosti je 8 235 Sk a povedzme, že ju každý rok až do odchodu nášho priemerného chudáka do dôchodku zvýšia aspoň o priemernú mieru inflácie – dostaneme sa na výšku 18 117 Sk mesačne, ktorú mu náš „pevne verím, že vtedy už nie sociálny štát“ bude vyplácať 5 rokov. Celkovo mu vyplatí odhadom 1 154 300 korún.

 

Facit: občan zomrel a tzv. sociálny štát okradol jeho (resp pozostalých) o nejaké +/- 3 milióny.

 

Ak vezmeme do úvahy fakt, že tí „priemerní“ ergo chudáci, ktorí zarobia ledva na to aby vo dvojici utiahli hypotéku a nejak vychovali pár detí sa dožívajú (v priemere) menej, než naši lepšie situovaní spoluobčania (ktorí navyše vzhľadom k vyšším príjmom poberajú aj nadpriemerné dôchodky), zistíme, že tento takzvane sociálny štát (lepšie povedané soon-to-be štátostrana) skôr prerozdelí peniaze bežných muklov ľuďom, na ktorých veľmi okato útočí na každom fronte (kapitalistom, buržujom, triednym nepriateľom, boháčom, etc.)

 

A tak sa mi tá zlá pravicová vláda, ktorá 8 rokov zbedačovala našu malú krajinku v týchto intenciách javí omnoho sociálnejšia. Predsa len, účasťou v druhom pilieri by nám štát ukradol o polovicu menej.

 

Z čoho vyplýva pár otázok:

 

 

 

 

A napriek všetkým týmto hlúpostiam preferencie štátostrany rastú. Jednoducho – nechápem.