Od detstva som bol vedený ku kresťanskej viere a ako u väčšiny detí tu na Orave,   nedeľná omša bola naším pravidelným rituálom. To, či sme tam chodili radi a s presvedčenia nie je až také dôležité, ale ja som tam chodil rád. Určite som vtedy vyzeral neobyčajne zbožne, lebo celú omšu som mal hlavu v nezvyklej polohe Horatia Cainea, hlavného predstaviteľa kriminálky C.S.I Miami  a oči nepretržite vypúlené k bráne nebeskej. Nebola v tom moja zdanlivá zbožnosť, ale od malička ma fascinovalo výtvarné umenie a po každej návšteve  kostola som odchádzal s uboleným krkom, ktorý som si išiel takmer vykrútiť od pozorovania fascinujúcich biblických výjavov na freskách  klenieb kostola. Hoci moje výtvarné schopnosti na základnej škole boli väčšinou hodnotené ako dobre a dostatočne, to mi neskôr neubralo na odvahe si aj niečo nakresliť. Dnes som objavil pri upratovaní pár kresieb a malieb asi s pred dvadsiatich rokov, ktoré som si vtedy potajme tvoril len tak sám pre seba. Nejaký talent by ste tam hľadali darmo, ale určite tam nájdete radosť z kreslenia, ktorú som vtedy pri tom prežíval.  Ide hlavne o to, aby sme robili všetko  s nadšením bez nároku na pochvalu, či očakávania výsledku hodného majstra.