V lete v r. 1972 som vošiel do kostola sv. Bartolomeja v Kopřivnici. Vľavo na polici boli voľne predajné knihy a medzi nimi tri brožúrky zvané „Dějiny filosofie“. Kúpil som ich všetky tri. Bol som nimi fascinovaný. Vtedy som bol blázon do Hegela. A on tam bol. Ale boli tam aj antickí filozofovia : Aristotelés a hlavne jeho učiteľ Platón.

Platón sa narodil v Aténách na jar roku 427 před Kristom. Jeho otec Ariston bol potomkom kráľa Kedra a matka Priktiona bola Solónova príbuzná. Platón sa venoval hudbe, maliarstvu a básnictvu. Jako dvadsaťročný poznal Sókrata a stal sa jeho žiakom. Po Sókratovej smrti precestoval veľkú časť vtedajšieho světa. Egypt a južnú Itáliu. Vrátil sa do Atén a založil „Akadémiu“ , kde učil Sókratovým spôsobom. Jeho žiaci – akademici- chodili bezchybne oblečení, učesaní, čím sa veľmi líšili od svojich kolegov z Cynickej školy, ktorí sa o svoj zovňajšok nestarali.

Platónova náuka: Podľa vzoru Sókrata rozprával a pestoval dialóg teda dialektiku. Predmetom rozhovoru sú idey. Naše zmyslové poznanie nemá trvalú cenu. Fantázia nám môže poskytnúť pravdivé poznanie. Túžba po poznaní je však dôkazom, že poznanie predsa len môžeme dosiahnuť. Ozajstné poznanie nemôže závisieť od zmyslov. Ľudská duša jestvovala před spojením s telom, vtedy hľadela na predmety, ktoré zodpovedajú nepremenlivému večnému a nevyhnutnému poznaniu. Sú to čisto duchovné rozumné bytosti. Dokonalé poznanie je vlastne rozpamätúvanie sa na to, čo videla duša prv, kým sa ešte nespojila s telom, v blaženom svete ideí. Keď poznávame , nepoznávame vo veciach idey, ale len sa na idey rozpamätúvame a porovnávame ich s vecami. Idey sú vzory, podľa ktorých Stvoriteľ – Demiurgos stvoril jednotlivé veci. Idey sú cieľom po ktorých túžia všetky veci, aby sa mu čím lepšie pripodobnili. Každá vec, ktorá nie je ideou, jestvuje tým, že má účasť na idei.

Politea:V jaskyni sú ľudia, ktorí nikdy nevideli heliosun, lunu, planéty, hory, lesy , lúky stráne. Před otvorom jaskyne je svetlo. Před svetlom sa pohybujú věci. Tiene ľudí a vecí padajú otvorom do jaskyne, takže tí, čo sú v jaskyni, vidia na stene tiene. Tiene vecí. Tiene ľudí. Vidia tiene a preto si myslia, že existujú iba tiene. Keď ich však niekto vyslobodí a vyvedie z jaskyne, uvidia všetku tú krásu, ktorú stvoril Stvoriteľ, sú šťastní. Podobne aj my sme šťastní, keď sa prenesieme do sveta ideí, bez ktorých by bytosti na zemi neboli, jako nemôže byť tieň sám o sebe bez veci, ktorá tieň vrhá.

Teológia: Platón uznáva jestvovanie najvyššieho Boha. Uvádza päť dôkazov jestvovania Boha

                                   1. Jestvuje niečo, od čoho pochádza každý pohyb.

                                   2. Zásada príčiny a následku, vedie k uznaniu rozumu, ktorý spravuje celý svet. A my v roku 2008 sme presvedčení, že tam hore je nejaký dispečing, ktorý všetko rozumne riadi.

                                   3.Bytosť, ktorá jestvuje nevyhnutne, je presvedčená o bytosti, ktorá nevyhnutne jestvuje.

                                   4.Jestvovanie dokonalých bytostí predpokladá jestvovanie dokonalej bytosti.

                                   5.Jestvovanie poriadku vo svete ukazuje na niekoho, kto ten poriadok kreoval a udržuje v pohybe.

                                   S  A  T  O  R

                                   A  R  E  P  O

                                   T  E  N  E  T

                                   O  P  E  R  A

                                   R  O  T  A  S

Kozmológia – Demiurgos stvoril orbis. Samozrejme , že je to Boh. Je zvrchovaným Pánom všetkého Nestvorený, existuje sám v sebe. Svet stvoril preto, lebo chcel aby boli aj iné bytosti, ktoré by boli jako On. Dokonalé a šťastné. Svet má podobu gule. Je to dokonalý tvar. (Upozorňujem, že sa pohybujeme v roku 410 před Kristom, kedy predkovia vyznavačov geocentrickej sústavy ešte liezli po stromoch). V strede světa je duša světa, ktorú stvoril Demiurgos. Zaujímavé sú posledné elementy, podľa Platóna. Posledné elementy všetkých vecí sú nedeliteľné trojúholníky alebo geometrické netelesné atómy.

Psychlógia – V človeku je duša, ktorá sa podobá duši světa. Je jako na lodi kormideľník. Je v tele uväznená. Za trest. Lebo je hriešna. Člověk má okrem duše, ktorá je rozumná, ešte aj duchobnú podstatu. Tá je nerozumná, zmyslová. Zmyslová duša je z hnevu a žiadostivosti. Rozum prebýva v hlave, hnev v prsiach a žiadostivosť v bruchu. Duša je nesmrteľná.

Etika: Posledným cieľom ľudského konania je dobro. Pre dobro je třeba konať aj to, čo je príjemné. Máme napodobňovať Boha. V spravodlivosti a v zbožnosti.

Náuka o štáte: Štát musí jestvovať, lebo nik z ľudí nie je sebestačný, ale každý potrebuje pomoc druhého. V štáte sú tri zložky ľudí. Najnižšia zložka sú tí, čo sa starajú o potreby iných. Sú to robotníci, remeselníci, obchodníci. Druhá zložka sú vojaci, ktorých má byť najviac, lebo sú potrebný na obranu. Najvyššia zložka, počtom najmenšia sú vodcovia štátu. Robotníci a obchodníci majú vynikať miernosťou, vojaci chrabrosťou, vodcovia rozumnosťou a všetci spolu spravodlivosťou. Vojaci a vodcovia štátu, ak majú plniť svoju povinnosť, nemajú mať nijaký vlastný majetok, majú mať všetko spoločné.

Umenie: Pokiaľ ide o umenie, filozof pripúšťa básnictvo,ale veľmi obmedzene. Má sa z nehovynechať všetko, čo dáva zlý príklad mládeži. V dobře usporiadanom štáte básnici nemajú miesto.

Spomienky: Poznávanie je rozpamätávanie sa, rozpomínanie sa. Po svojom spojení s telom duša zabúda na to, čo viedela v nebi. Ale predsa si však vo svojej hĺbke uchováva v pamäť na to, čo kedysi videla. Toto učenie je východiskom pre neskorší idealistický apriorizmus. Nášmu rozumu sú vlastné formy a znalosti vrodené v duši a nezávislé na skúsenosti. Druhy alebo idey  sú poznávané rozumnou intuíciou, nezávislou na zmyslovom vnímaní vonkajšieho sveta. Medzičlánok medzi mienkou a pravým poznaním tvoria matematické predmety. Matematické predmety sú príbuzné zmyslovým veciam a ideám.

Rozpory: Jestvovanie v sebe obsahuje rozpory: je jediné i mnohé; večné i prechodné; nemenné i premenlivé; svet je v kľude i v pohybe. Rozpor je podmienkou k podnieteniu duše, aby premýšľala. Umenie dialektiky to je vlastne podnecovať človeka aby samostane rozmýšľal.

Záver: Platón nebol iba autorom nového vo filozofii. Vedel sa poučiť. V štátotvorbe prispôsobil egyptský princíp gréckemu vnímaniu štátu. V učení o delení občanov sa riadi dokonalosľou svetovej duše. Platón prvý rozvinul plán na zrušenie vlastníctva. Tým myslel slobodných občanov a nie otrokov. Vlastníctvo pokladal za ťarchu slobody a prekážku plnenia povinností verejných činiteľov voči štátu.