Keďže bolo iba po pravom poludní a nedeľa sa ešte neskončila...dáme si odchod do iných končín Paríža. Stačilo zájsť za roh a tam sme našli Justičný palác a ja som konečne mohla dokázať svoju kázeň. O počiatkoch Paríža. Ulica s názvom na námestí je toho dôkazom. Že tu dávno prišli Rimania a miesto , močarisko, na ktorom si postavili svoje stanovištia, nazvali Lutetia alias Lutetia Parisiorum. A moderní parížania si to skrátili...
Ale kým manžel fotil a moje deti s výrazom „zase! Bože prečo?!?“ vypočuli moju prednášku o rímskom osídlení Paríža,...“bajočkom“ som zazerala po ulici plnej kvetov. Bola to manželom sľúbená ulica stánkov s kvetmi. Veď viete, ja kvety milujem. V akomkoľvek množstve, kvete, farbe a cene. Z jednej strany obchodíky so všetkými možnými vtáčikmi. Operenými!!!!Čvirikotalo to tam ako v pralese. Ale veľmi príjemne, hlavne, ak sa prechádzate pomedzi obrovské palmy, kde tu na Vás žmurkne rozkvitnutá frézia, či ľalia a zurčí kamenná fontánka.
Syn nie je ani na kvety a dokonca mu nič nevraví ani výdrž, ...tak mi zahatil svojím „poďme už!“ vyhliadku ulice kvetinových stánkov. Vbehli sme do metrového podzemia a urobili si vyhliadku z vrchu Víťazného oblúka. Trošku sa nám schladilo, zatemnila obloha, akoby nechcela ukázať všetku krásu okolia z veľkého "obropolicajta", ktorý ovládal výhľadom všetky ulice. V tej chvíli a pozretím na všetky svetové strany, pôsobil na mňa ako srdce slnka a ulice ako lúče, ktoré boli posiaté množstvom starých aj novších obydlí.
Nôžky moja trpeli, pretože vyštverhať sa nahor po stovke točitých schodov ...Moja hlava a moje nôžky! Zvyknuté na lietanie a plantanie sa v povetrí...Moja hlava strigônska, skoro mi tam hore vyfučali všetky recepty na odvary. K tomu moje "kruťatkove zachvaťe"....Ale obstála som...aj v povetrí, aj vo výhľade, aj stáť na roztrasených nôžkach. Tak sa kochajte:
Pohľad na krásnu Champs - Elysées...stále ako mravenisko...:
.. v pozadí moderná časť La Defense a za ňou...ďáááleko niekde naše prespávatko:))
Dnes som videla slávnu la Tour Eiffel aj za skoro-bieleho dňa...:Proste ozruta...ááále, dobre by sa z nej štartovalo na metle, čo myslíte?
... a takto by som si nejako v budúcnosti predstavovala moju záhradu, aj navrchu bytovky...tam by sa jedol koláčik s parížskym krémom, čo???
V pozadí cieľ, ktorý som za žiadnu cenu nemienila vyčiarknúť zo svojho nedeľného dňa. Ani kvôli zmrákaniu, ani kvôli lenivému synátorovi... Basilique du Sacré-Cœur . Jeho belobu ste neprehliadli ani s 5-kami dioptriami.
Z Víťazného "obra" sa mi schodmi nadol "odtočila" moja hlava, takže dolu som už zase bola vo svojej skurke (tú náhradnú som ešte v žiadnom obchode nenašla)...:) Stačil jeden môj "zázer" na nie veľmi nadšených v rodine, že sa ešte na večer chcem trepať na druhý koniec mesta...ale mám čiastočnú autoritu. Takže hajde na "bielu ozrutu"...
Bolo už (podľa syna) neskoro...aj pán "zvončekový" chodil okolo a zvonil. Fermééé. Cingilingy. Po špičkách, alebo skôr po schodoch sme sa za ním dostali až na "schody kultúry" pred chrámom. Bolo mi jasné, že vnútornú obhliadku môžem prečiarknúť v mojom pláne, aj v hlave. Tá moja je festne tvrdohlavá...Ostali sme a prizreli divadielku o smútku a šťastí...
Pred osvetleným a už zatvoreným chrámom zaujal konečne niekto aj nášho syna...Futbalista, ktorý v rytme salsy, či samby predvádzal ovládanie lopty. Niekto vie hrať futbal a niekto s ňou vie aj "žonglovať"...
Opúšťali sme hlavné námestie pre chrámom a čo nevidíme? Tak niekto si to musí odšlapať peškom a niekto sa jednoducho privezie až sem. Takýmto "hrkátkom"....
Posledné pohľady a zakývanie Sucre Coeur (alebo známej Montmartre.) Ideme medzi ľudí, však tam zapadnem...a nikto nespozná moje strigônske znaky.
Opačným smerom sa rozžiarila "veľká dáma" ako na pozdrav...(alebo orientáciu, kde je sever...:)
Vstúpili sme na námestie. Okrem toho, že bola noc, že som sa babušila do bundy, riekla by som, že je letná dovolenková sezóna...ona aj bola!! Nie letná. Ale dušičková....
Dovoľte vstúpiť do Vašej prezeračky s malou story...
Kým manžel fotil výklad plný porcelánových stríg ( skoro ako ja , krásna...) plný výklad sošiek, bábik z porcelánu...dcéra zahlásila: "mami Elán!!"..Hmmm????????? "Elán???? Tu? Kde by sa tu vzala hudba od Elánu..?!!
Ale to už dcéra vstupovala dnu, obchodík útulný maľbami, bábikami, pohľadnicami a s nami. Udivený výraz, napäté sluchy a z reprákov: ELÁN!! ..."od Tatier k Dunajuuuu" ...A od pultu pozdrav od drobnej nežnej žienky " Dobrý večer prajem!"...
Tak sme tam po domácky pobudli. Prezreli nádheru talianského porcelánu, malých i veľkých maľovaných obrázkov Paríža. Pohľadníc, ktoré nám dodnes pripomínajú dovolenku... a uistenie, že Slováci sa nikde vo svete nestratia, ani nehanbia priznať k svojim "koreňom". A mne potešenie, ktoré striga zažije iba v Paríži u Dasi Montmartre. Som vzorom pre talianských porcelanierov...:)))
S úsmevom "domova" sme nakukli aj za roh...našli otvorenú galériu s predajnými kúskami moderného umenia. Všetko z keramiky. Priznávam, že moja bankokarta sa triasla, akoby mala vydýchnuť naposledy. Ale ovládla som svoje zberateľské pudy. Až si teraz trieskam hlavu o stenu , o monitor...keď to vidím...! Vyhrala bankokarta a ja sa tam musím vrátiť. Potom ju otrieskam o pult tejto galérie a vytrieskam z nej všetky prašule! Vám ponúkam len tak málinko , aby ste mi to vo vnútri nevykúpili....
Dávame si posledné sústo, vážení. Posledný kúsok nedeľného koláčika. Cesta domov skratkou, ktorá síce trvá dlhšie, ale je tam o to viac zážitkov. Parížskymi uličkami vedúcimi k mojej tvrdohlavej podmienke. Musí byť aj Moulin Rouge. Hoci aj cez "červenú uličku". My znalí vecí..(aj oživiť fantáziu je nutné)...a neznalý syn...?!? Podľa porekadla..."čo sa v mládí naučíš, na starosť, akoby si našiel" . Ale bolo to všetko v norme.
Na týchto schodoch nás predbehla "dvojka". Nežnejšia polovička z dvojky prechádzajúc popri zvolala milé "Dobrý večer"...Môj úžas nad počtom toľkých Slovákov v jeden deň a v jednom Paríži len odvetil: " Dobrý aj Vám" . Veď po takýchto tmavých uličkách sa môžu túlať iba Slováci...Ticho, tma a zákutia do ktorých ani pes neštekne.
...Upozorňujem! Za povšimnutie to stojí:...našla som si aj parížskú kolegyňu...striga, ktorá si leští za prítmia svoju štartovaciu tyč...:))
Viac Slovákov sme už dnes nestretli, ale chuť na dobrú večeru nás prepadol poriadne. Útoku sme odolali, ale prechádzke po červenej uličke nie. Ja určite, však fantázia nemá medze. Ani táto ulica nemala konca kraja.
Na jej konci žiaril červený mlyn. Moulin Rouge. Priznávam, že som sklamaná...hlavne po vzhliadnutí tak úžasného muzikálu s rovnakým názvom. Ale pravda je veľakrát taká, že "skutočnosť je oveľa menšia"...aj v Paríži.
Videli sme, zvládli sme, zaslovenčili a unavene nastúpili do vagóna v metre. Ani si neviete predstaviť ako sa dobre zaspáva po takej lietavici v Paríži. Z kraja na kraj a uprostred posteľ. Uprostred vysokých moderných hotelov v La Defense.
Dobrú noc!
Podľa predpovede počasia pondelok má byť slnečno....La Tour Eiffel volá!
Ja na Vás zavolám, keď napečiem nový koláčik. Máte ešte chuť???
Komentáre
Viky - som ticho, v nemom úžase pozerám, kukám, čumím...
Takže celkový dojem: jedným slovom je to excelentné.
P.S. Aj ja to chcem... zažiť.
Veľmi pekné
vyborny kolacik
Naco cestovat do Pariza, ked si pokojne sedim v pyzamku, papuckach, pred sebou nedelny kolacik s cajikom a cez monitor som priamo tam...
tak za toto tá tvoja nepritomnost medzi nami stala..))
Marti
Paríž Ťa volá, len treba vzlietnúť...:) Ď. Pekný večer...
Rusalka
Hanka
Ale pyžamko aj mňa čaká tak dobrú noc.
Ell
vrrrrrrrrrr..)))ked zmizneš nastálo,tak nam tu nedaš fotky..a toto nem tolerujeme..))))))
Ell
Viky - a to mi prečo robíš?
Martuška
viki
believer
UPOZORNENIE a
Dovolila som si v priebehu návštev doplniť a opraviť dva zábery a jeden komentár:)) ..za porozumenie zdarma vstup celý týždeň:)))
Viky - ten voľný vstup na celý týždeň ma teší
Pjekne veru pjekne
Always - ja som nevedela, že sa aj lietalo
Ahoj Viky, sorry, že tak zarána toľko otázok. Aspoň som Ti pridala o jednu robotu naviac. Tak pekný deň všetkým.
No paráda,
a ten Elán ... to je bombastické ... Od Tatier k Dunaju .. až na Seinu :)
Marti
...s tým lietaním, to vieš, občas aj doprava pomohla, ale nohy robili skúšky z kondičky:)) snáď nemusím vravieť, ako skúšky dopadli...vidieť podľa fotiek..:)
Always
Pirátka
Podvod !!!
Písmenko...
ale dnes klame kde kto, tak nie som výnimka:))) no ale aspoň vôňa ostala??? tú cítiš?
však práve ...
viki...
Písmenko
beriem za slovo a odpúšťam :)))
Snilko
tie Tvoje "londýnske rezy" budú tortou na každý deň. Mňam sa teším:))
Veľmi pekné,
PF
viki
Viki
Martha - ved ako spravna strigonska rodina musia letiat predsa
Believerko
Always
Always - zasa mi niekto stál na vedení, aby mi ho trochu predĺžili
Alebo mi ho trochu predĺžili
No hezky ste to pojali
Ale uličky? A červené? To ani neskúšaj. Však do kaviarničky treba, bo do reštiky. Tie Fracúzky teda ale sú. A tie najkrajšie hovoria aj po slovensky.
no veru tak tak
Martha uz aspon vis preco ich mladych bolia nozky ... predsa aj ja by som sa rad nechal zviest... taky autiak moooozem :-) ked uz metly nechcu ti mladi....
vikiiiiiiiii
extraordinary
nie nie
O.k.
no hura heh
tie salky nemaju chybu=) len neviem ako sa z toho pije..hlavne tie spicate.....
Tie špicaté