Dážd ,rodná zem a koniec sveta
23.06.2007 11:22:34
Myšienka, príhoda ktorá sa stala 21.6
Začína fúkať vietor. Silnejšie ako inokedy. Ledva sa udržím, aby ma neodfukol do nepoznania.Hrmí.V diaľke vidím stromy. Vidím ich čoraz menej.Dážd prichádza, prichádza búrka.Kvapka vody.Cítim ako mi steká po tvári do trička. Je mi od nej zima.Potom dalšia kvapka. Po pristátí asi päťdesiatich kvapiek na mojej tvári aj celom tele, sa cítim tak očistená, nevinná. Počasie je bezchybné. Blýska sa. Hrmí. Môj pes ktorého vodítko držím pevne v pravej ruke, ma začína ťahať do domu.Kňučí. že by sa bál? ťahá stále silnejšie. Na jeho hlase počujem, že sa bojí čoraz viac a ja len stojím a uchvátená tou krásou hľadím do diaľky. Nevidím nič, iba hmlu, ktorú vytvorila rýchlosť padania kvapiek na krajinu. Na krajinu kde som sa narodila. Túto rovinatú nudnú krajinu ktorú tak milujem.Kde sam prežívala svoje prvé škôlkárske chvíle.Kde som prvý krát videla môjho brata. Kde som spoznala toľko obdivuhodnách ľudí.Prší. Zrazu ma napadá myšlienka : ,, Pichádza koniec sveta" ... Potom som sa tejto mienky vzdala.Prečo práve teraz?A čo je to vlastne konie sveta?Je to pojem, ktorý mi smrteľníci s obľubou používame.Koniec sveta....hm.... ked sa všetko končí a naše duše upadajú do ničoty, kde neexistuje šťastie, radosť,láska ba ani bolesť, smútok, žiaľ.Môj psík sa zmieril s predstavou že ešte chvílku bude musieť zostať pod holím nebom, z ktorého padajú ukrutou rýchlosťou studené daždové kvapky. Prší ale zarazu dážd utícha. Oblaky a mraky hrajú so sebou na tmavej oblohe preteky. Padla aj posledná kvapka a tento krásny jav sa stáva iba spomienkou.Spomienkou, ktorú čas vymyje z našej hlavy.
Komentáre
.