Minuly piatok a sobotu som bol sam sebe panom. Ziadna praca, povinosti. Mohol som si robit co som chcel. Pocasie bolo nadherne, slniecko svietilo, ale zima poriadna. Naordinoval som si kino (som kinomaniak), vystavu Brunovskeho, jedlo v meste v restike ktorej chcem, tulal som sa po meste, fotil, vychutnaval malo ludi. Citil som sa fajn, sam. Prisiel vecer, tma, este vacsia zima. Domov hadam nepojdem. Isiel som na pivo. Zrazu mi zostalo ako si trudno. Sam, to bola pricina. Ako som si samotu predtym vychutnaval, zrazu sa z nej stala tazoba. Poslal som par SMS, ci niekto nie je v meste ... Nikto, vsetci porozliezani mimo Bratislavy. Ostal som skutocne sam. Isiel som do ineho podniku, vacsieho, viac ludi. Rozmyslal som, ze sa tam s niekym zoznamim (samozrejme zenskeho pohlavia). Neslo to. Ked som si mal predstavit, ako sa - sam - prihovaram, pozyvam na drink, skusam rozhovor s dievcatami, co tam boli po dvojiciach, pripadal som si divne. Ako by zareagovali? Poslali ma prec? Nevsimali si ma? Znudene akceptovali? Tesili sa, ze usetria nejake peniaze? Tak som ostal sam, aj na druhy den. A ja tak tuzim byt s niekym. Bola az taka zima, ze som z toho ochorel.