Posielam k dobru svoj príbeh, ktorý je pre mňa tak skutočný , že ma z neho bolí „ duša “ doteraz. A to prešli odvtedy už 4 roky.

Vtedy som sa vrátila do rodného mesta prežiť dovolenku u svojich rodičov, na miesto mojich študentských čias a prvých lások. Prvé dni som sa len prechádzala po meste plnom spomienok a keď som prišla do obrovského parku v centre mesta, vtedy znovu som uvidela tú istú lavičku kde som sa ako mladá chichúňala a rozprávala do neskorej noci so svojim kamarátom a keby čas vtedy bežal pomalšie možno aj s milencom Števom, s ktorým sme boli ako dvojčatá. Niečo som začala vravieť a on to dokončil, vedeli sme kde čo kto urobí a načo myslí. Rozumeli sme si vo všetkom ako dobrí kamaráti, ako dvaja dobrí mužskí kamaráti. Všetci sa tomu čudovali, my dvaja sme to brali ako fakt, prosto tak to je sme dvojčatá. Bolo fajn, ale na konci vzťahu padla prvá pusa a niekde v dušičke sme ju aj oľutovali. Aj tie ďalšie a aj tie objatia. Lepšie nám bolo ako kamarátom, s pusou a dotykmi prišla brzda sympatii a ohľady. Jeden druhému sme sa chceli páčiť a hľadali chyby, na sebe aj na tom druhom. A tak nejako sme sa vlastne pre tie bozky rozišli , pomaly ale isto sme jeden druhému unikali. Nemali sme si to kaziť sexuálnymi dotykmi, mali sme sa radšej smiať ako dovtedy, , bez dotykov len ako kamaráti. Škoda.

Nuž teda ešte raz : niekedy dávno som chodila so Števom, ktorý chcel byť nazývaný Stívom. Obaja slobodní a mladí sme sa vedeli smiať aj na tom , že prší, alebo niečo podobne hlúpe . Nám stačilo k šťastiu to, že sme spolu a vidíme sa. Každučký deň. Zrejme sme sa mohli postupom času niekedy aj vziať a boli by sme možno teraz obaja šťastnejší. Neviem. Toto skutočne neviem.

No vtedy sme sa rozišli a spolu nič okrem bozkov a objatí nemali. Aj on aj ja sme skončili v nešťastných manželstvách, bývali každý inde a žili svoje „normálne životy“.

A predsa sme sa stretli po 26. rokoch v meste, kde sme si dali prvú pusu. Vtedy , keď som prišla na dovolenku po toľkých rokoch do JEHO mesta. On sa výzorom nezmenil, pre mňa bol taký istý ako predtým, pekný čiernovlasý muž, trochu podobný Deepovi Johnymu a pre mňa stále neskutočne sexi. Po rokoch som prišla na dovolenku do toho mesta v ktorom sme vyrastali a  jeho zbadala prvý deň na ulici. Bol to ten blesk z neba , vtedy ma napadlo že toto som prišla hľadať a našla. Božská prozreteľnosť mi ho priplietla do cesty. Števa moju prvú a dnes viem, že pre mňa naj - lásku. No bola to radosť, priznávam, že hlavne moja , keď sme sa zvítali na chodníku , ale hneď sme zasa tárali tak ako pred rokmi. Je to zvláštne, ale pamätali sme si veci čo by inak boli dávno zabudnuté, ale pre nás dvoch mali asi osobitný význam. Ako keby sme sa nikdy nerozišli a žili bok po boku. Nikdy s nikým som si tak nerozumela ako s ním. Počas rozhovoru vyšlo najavo aj to, že je vraj nešťastne ženatý, ale  má TRI dcéry. Ja som sa zmohla na konštatovanie : Si kráľom, máš tri princezny, a on šťastne prikyvoval. Mne bezdetnej a rozvedenej to tak dosť (veľmi ) trhalo srdiečko.

Naše budúce stretnutie bolo na Valentína a v byte mojich rodičov, ktorí noc trávili na chate. Znovu bol  u mňa – už rozvedenej zrelej ženy , ktorá si myslela, že čas sa dá zastaviť a ( hlúpa baba ) aj vrátiť späť. Stív prišiel až neskoro večer a bolo nám jasné, čo očakávame. Na začiatok som nám naliala vodku s džúsom a potom už aj roztiahla gauč v obývačke , aby mu bolo stopercentne jasné čo dnes očakávam. Čo ? Od svojej pubertálnej lásky čakám naplnenie chcenia svojho teraz už síce postaršieho, ale celkom fajn tela a dávam mu to aj patrične najavo objatiami aj rečami. Sama sebe sa čudujem, aká som otvorená pri svojich opisoch citov k nemu, ale zrejme za to môže aj to množstvo vodky spoločne vypitej. Je mi fajn, lebo konečne Steve je aj v mojej posteli a o niečo sa snaží a zas sa smejeme a ja chcem sa prestať konečne hanbiť ( preto pijem tú hnusnú vodku ) a dokončiť to čo sa začalo pred rokmi a nikdy do detailov neuskutočnilo. No nejako sa nám to spoločne nedarí, vždy keď to už vyzerá sľubne mu totiž akoby naschvál zazvoní, alebo zapípa mobil. Nechce ho vypnúť, vraj by to manželke bolo podozrivé a tak mobil zvoní a pípa do zbláznenia. Mňa to mierne rozčuľuje a jemu to absolutne nepridáva na výkonnosti, na nič sa nezmôže ani pri mojej úpornej a už aj tak trochu silenej a hranej snahe ženy.

Veď sa skúste milovať s mužom čo vysvetľuje manželke (! ), že už je na ceste domov, tak nech ho počká( !). No nedá sa to , jemu sa jeho mužstvo vhodne a podľa situácie vôbec neaktivovalo a ja hoci som sa tak veľmi snažila, som miesto slov o láske, počúvala pííp a cŕŕn v pravidelných , ku konci už asi trojminútových intervaloch.

Pri najbližšom zvonení, ktoré volalo manžela a otca troch pubertiačok domov, som to už nevydržala, postavila sa z postele a nahá ako Eva vybehla v zlosti na balkón a hodila z prvého poschodia jeho zvoniaci mobil do koruny stromu pod balkónom. Moja nenaplnená láska Stív bol v minute oblečený a bez rozlúčky sa rútil dolu, kde zúrivo asi dvadsať minut hľadal telefón na strome aj pod ním v špinavom snehu.

Mňa už oblečenú a  navigujúcu ho z balkóna nechcel evidentne vidieť , ani počuť. V čiernej tme ho po polhodine konečne našiel a odišiel aj s ním do minulosti. Ani sa neobzrel ani nič nepovedal. Doslova a do písmena, vyparil sa . Stratil sa v minulosti, odišiel a s tým hnusným mobilom tam kde patril, do rodiny.“ Pri mne bol len jeho duch, to sa mi len zdalo,“ stála som na balkóne pripitá a ponížená, až som celkom nevytriezvela a úplne precitla do treskúcej zimy..

Hoci býval skoro pri byte mojich rodičov, tak od tej pípajúcej a zvoniacej noci Valentína bez sexu som ho nevidela. Nikdy. Moja dovolenka skončila, ostatný čas som trávila na chate,  prečítala množstvo kníh a po návrate do práce som vravela kolegyniam, že bolo super. Cha, nebolo. Bola to najsmutnejšia dovolenka osamelej ženy, samota a čakanie .

Dnes mi je viac ako jasné, že sme si nemali spolu znovu začínať, dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Ale ja na neho nezabúdam, vždy keď počujem tú mobilnú znelku čo mal vtedy nastavenú ako zvonenie, tak sa mi rozbúcha srdce a chvíľku mi trvá, než si uvedomím že to vtedy tam u mňa zvonilo na koniec vzťahu, ktorý sa nikdy fyzicky nenaplnil. Ale dúfať, predsa môžem ... . Som flexibilná, pre neho som ochotná vysadiť nové lesy v zničených Tatrách a vytvoriť nové koryto rieky Dunaj. Pre neho dýcham a dám mu svoje srdce na dlani. Viem, že je to mimo normálnych noriem slušnosti, ale to nijako nezaujíma, a ja chcem byť šťastná - hoci len raz. Števo a život mi čosi dlhujú.

Život Števa a Števo kus života. Ach, ten neuskutočnený Valentín ...