Zvieraš ju v ohni túžob

placheho srdca.

Ja to viem...

Voláš ju k sebe,

chceš s ňou dýchať,

oči to kričia.

Ja to viem...

V sleposti kráčaš po bodliači

máš vôní veľa,

no tá jedna ti môže stačiť.

Zvláštne však?

Áno, ja to viem...

Tak málo časov s veľkými písmenami,

no sila ich farby zakaždým omámi

s pocitom neznámym.

Chceš sa jej strániť

úsmev ti chradne

kým to z teba neopadne

a potom zas...

Ja to viem...

Cítiš sa slabý

a ono to silnie čoraz viac.

Po chrbte pošteklí ťa strach

a ty vypneš srdce prekliatym ovládačom

...na nejaký čas...

V spánku sa strácaš,

márne ju hľadáš,

unikla ti kamsi von.

Cez kľúčovú dierku

rozplynul sa jeden z tvojich tajných snov.

Ja to viem...