A dnes to vyvrelo, povedala som si dosť ... Vyvretiu pomohli aj dva statusy, ktoré som si dnes prečítala, citujem "...prioritne pracujem a vážim si ľudí ktorí majú ako ja záujem a rovnakú chuť niečo robiť....prirodzene si navzájom pomôcť je myslím normálne...každopádne už nemám síl niekoho ťahať keď to občas sám potrebujem...peace" a druhý "šťastie by nemalo byť determinované existenciou niekoho iného ... človek by sa mal najskôr naučiť byť šťastným sám so sebou, až potom s niekým iným... tak okej" Rozobrať situáciu, o ktorú ide v mojom prípade by bolo nadlho, bytostne sa ma vlastne ani netýka, ale už nemienim byť niečou hračkou, ktorá je dobrá len v tých horších chvíľach!