Vo februári 2008 šéf UNESCO Koičiro Masuura v Paríži oficiálne otvoril dvojdňovou konferenciou Medzinárodný rok planéty Zem.

Hoci ide pravdepodobne o najväčšiu celosvetovú iniciatívu na zúfalú záchranu Zeme, do ktorej sa zapojilo aj Slovensko, z redakcií korporátnych médií po nej ani pes neštekol. Snáď niekde zaznelo jednorazové haf, neviem, ale ak aj, nasledovalo ticho. Lebo Medzinárodný rok planéty Zem nie je Josef z Amstettenu, ktorému sa korporátne média obsedantne venujú apoň jedným článkom denne, ako keby šlo o náhle obživší triumvirát najväčších vojnových zločinov (Hitler, Churchill, Stalin) v jednom. Vo februári ešte Josef nebol na scéne, a tak média pokrývali ako sučku americkú volebnú kampaň (ktorá je vzrušujúca ako saudskoarabský boj ľavého a pravého krídla kráľovskej famílie) - prplali sa vo vražde Libanončana Mugníju, o ktorom na Slovensku jaktěžif nikto nepočul a ktorý sa stal po smrti arciteroristom (Izrael vždy zabíja len arciteroristov, aj minulý týždeň) a neskôr sa venovali propagande v prospech kosovských Albáncov, ktorých samozvaný premiér má sklon dodávať na medzinárodný transplantačný trh vnútorné orgány vojnových zajatcov.

Nie je vylúčené, že sa konferencia konala v duchu troch krucinálnych konferenčných hesiel "Byť videný! Byť videný! Byť videný!", ktoré sprístupnil verejnosti vynášač z vedeckej kuchyne Tibor Dévényi (inak takto chemik až do roku 2003, kedy zosnul) v knihe Kariéra Dr. Gézy Tamhletoho (Dr. Géza Ezésez karrierje) s podtitulom O vedcoch a hlodavcoch.

Ale aj tak tam podľa všetkého odznelo veľa zaujímavého. Špeciál geovedci, ktorí majú vo zvyku ignorovať požiadavky na politickú korektnosť a sa proste venujú objektívnej realite bez ohľadu na to, kto si čo o tom myslí, tam zjavne nekonverzovali o ničom ako frajle na čaji o piatej. Hovorili o podstatnom. 

Kľúčové témy IYPE (prevzaté z informačného servisu SAV)

"Kľúčové témy Medzinárodného roka Zeme sú tri. Hovoril o nich nielen Jozef Michalík, ale predstavil ich aj Igor Broska. A boli to šokujúce prognózy. (pozn.: Michalík a Broska sú z Geologického ústavu SAV)

Rast populácie a klimatické zmeny
- V roku 1930 len 30 percent svetovej populácie žilo v mestách, v roku 2005 už 50 percent a v roku 2030 sa očakáva až 60 percent populácie v mestách. V roku 1999 mala svetová populácia 6 mld., v roku 2050 sa očakáva 9 mld. obyvateľov. Z nich 90 percent bude na juhu;
- Ak v roku 2100 bude hladina mora vyššia o 50 až 140 cm, populácie v príbrežných zónach budú ohrozené. Pritom jedna desatina obyvateľstva býva do 5 km od mora, jedna tretina do 50 km, čo je problém pre 20 svetových veľkomiest.

Zdroje Zeme: obmedzené alebo ťažko využiteľné? Človek vie, že zdroje Zeme nie sú nevyčerpateľné, stále sa však nespráva ako rozumný hospodár. Dnes sa na Zemi premiestňuje pravdepodobne viac materiálu ľudskou činnosťou ako prírodnými procesmi. Nevieme šetriť ani vodou. Ľudia využívajú až 55 % súčasných zásob čerstvej vody, v Indii je to už 70 %. Problémy sú aj s ropou. Pri dnešnej spotrebe známe zásoby ropy vydržia iba 40 rokov. Spotreba ropy vzrastie ročne o jedno percento, no o celých päť percent je vnižšia výnosnosť známych ložísk. Do roku 2015 bude treba nahradiť až 50 miliárd barelov. Pritom za 25 rokov by sa počet áut v Ázii mal strojnásobiť z dnešných 200 miliónov na 600 miliónov.

Georiziká: minimalizácia rizika, maximalizácia si jeho uvedomenia V rokoch 1950 až 2007 bolo až 1,8 milióna obetí pri prírodných katastrofách. Katastrofické udalosti, ktoré sa udiali v minulosti, sa môžu zopakovať. Treba sa na ne pripraviť a nie ich ignorovať, varujú geovedci."

(Rok 2050 je za rohom a ľuďom zjavne na svojich vnukoch nezáleží. Ako hovorí klasik, ná nech.)

-----

Sklon lidské průměrnosti soustředit se na individuální rozkoše se vyskytoval od pradávna, ale v minulých dobách se mohl jen u malé části lidstva rozvinout do větší intensity, zatímco většine lidí to již sám tehdejší malý stupeň rozvoje vědy a techniky nedovoloval. Ale 20. století, kdy industriální civilizace dovede pomocí úžasného rozvoje vědy vrhat na trh bezpočet pestrých spotřebních statků a technických vymožeností, schopných uchvacovat lidskou průměrnost, sklony ke hře a pohodlí, schopných vyplňovat čas lidského života, byla snaha ryze individualisticky "užít života" rozevřena miliónům lidí.

A z nich jen málokto dovede odhadnout její ošidnost. ... I když mnozí lidé uznávají, že by bylo lépe žít a jednat náročněji a odpovědneji, cítí se bezmocní a slabí pokoušet sa o to.

.

Celkem je nesporné, že zničit vbrzku úplně život na naší planetě se ukazuje eventualitou mnohem, mnohem snáze proveditelnou než jej zachovat, prohloubit a smysluplně přenést do vesmíru. V kosmickém principu by to znamenalo vítězství principu chaosu nad principem řádu a smyslu, a to ne přímým bojem těchto principů, jak si to představovali manichejci, nýbrž naopak zvratem právě rozumového úsilí v jeho opak. V sázce je sebezničení rozumem nadané bytosti právě skrze její snahu o maximální uplatnění jejich rozumových schopností.

Ne tedy v rozumu samém tkví princip skázy, ale v tom, že při jeho uplatňování a rozvoji byla patrně někde udělána nejaká nenápadná, ale generální chyba. Kde však jde právě o chybu, lze ji napravit, lze se z jisté pochybné cesty dostat - ovšem pokud již není příliš pozdě.

Zatím to vypadá tak, že k brzkému sebezničení lidstva vůbec není třeba nějaké náhlé katastrofy, např. nejaké zničujúcí nukleární války, nýbrž že k tomu naprosto stačí prostě pokračovat v těch směrech "budování" a "pokroku", v těch zcela mírových snahách lidí uplatňujících jakési zcela "přirozené" právo na osobní šťastný život, jaké jsou dnes ve všech industriálních zemích plně rozjety.

(Milan Machovec: Filosofie tváří v tvář zániku) 

Zem nad mesačným kráterom Plaskett (109 km). Snímka pochádza zo sondy Clementine, ktorá bola zameraná na štúdium Mesiaca a planétky Geographos, k nej sa však pre poruchu nedostala. Prevzaté z Astrobiology magazine.