Vraví sa, že človek obklopený priateľmi má krásny život. Ja osobne si to nemyslím. Viem, je to velmi subjektivny nazor, ale človek k životu síce potrebuje priateľov to je úplne jasné, ale koľko ich potrebuje až také jasné už nieje.

Zo svojej životnej skúsenosti viem, že často len zlomok z priateľov je ten ktorý sa dá nazvať priateľom. Proste si myslím, že priateľ by mal spĺňať nejaké požiadavky. Aspoň u mňa. Často si ľudí púšťam k telu a poviem im dosť veľa. Ale prestal som to od určitej chvíle robiť. Obrátilo sa to dosť proti mne, tak som radšej začal šetriť slovami.

Čo čakám od priateľa? Chcem aby som sa pred nim nemusel hambiť za svoje názory a vedel byť pred ním úplne otvorený. Priznávam takých ľudí je málo pri ktorých sa mi to darí. Priateľ by mal byť človek, ktorí ťa v slabej chvílke podrží. človek, ktorí ti dovolí nazrieť pod kožu, človek ktorí ti vytkne keď robíš niečo zle. Vytkne nie preto, že mu to vadí alebo ťa chce uraziť, ale preto, aby ťi pomohol sa zbaviť chýb ktoré robíš.

Ja mám takých pár o ktorích si myslím, že to spĺňajú. Vravím im často že ich mám rád a naozaj aj mám.