Tu sa zastavil pri rozkvitnutej lúke. Po nejakej chvíli majstra dobiehal volajúc: "Majstre, majstre, to bol ale krásny motýľ! Vy ste ho nevidel?"
Inokedy zasa prechádzali okolo paláca, z ktorého práve vychádzal vládca s veľkolepým sprievodom. Majster šiel ďalej svojou cestou, ale žiak sa zastavil a uchvátený sledoval sprievod, pokiaľ celý nezmizol v ohybu cesty. Potom sa ponáhľal, aby dohnal majstra a volal: "Majstre, majstre, to bol ale nádherný sprievod! Vy ste ho nevidel?"
A inokedy zasa prešli okolo mnícha rozjímajúceho pod stromom pri ceste. Žiak pri ňom ostal stáť a so záujmom pozoroval jeho dôstojný zjav. Keď opäť dobiehal majstra, volal na neho: " Majstre, majstre, to bol určite svätý muž! Aká múdrosť z neho vyžarovala. Vy ste ho nevidel?"
A tak to šlo celý deň.
Neskôr pri večeri sa žiak dychtivo opýtal majstra: "A majstre, kedy poznám Boha?"
Majster sa šibalsky usmial a hovorí: "Šiel s nami celú cestu. Ty si ho nevidel?"