Biblia na mnohých miestach, obzvlášť v Zjavení Jána, spomína tieto dve veci dokopy. Smrť a podsvetie. Smrť ako bránu na miesto zvané podsvetie.

Poviete si, prečo chcem písať zrovna o tejto téme v sérii Herézy a pravda, smrť je tak jasným a neodškriepiteľným faktom, že netreba o ňom polemizovať.

A máte pravdu, ja sa tu nechystám polemizovať. Chcem len vysvetliť pár faktov o smrti, ako nám ich predkladá Biblia, pretože sú mnohí, ktorí strašne blúdia a veria v totálne hovädiny, kravičky prepáčia za výraz.

Smrť oddávna priťahovala všetkých ľudí, jedných desila, iných fascinovala. Ale nikoho nenechávala chladným. Hoci každého, koho vtiahla až do svojich pazúrov, nakoniec chladným nechala. Alebo nie?

V skutočnosti sa smrti väčšina ľudí bojí. To je fakt, ktorí si priznáva aj väčšina ateistov. Mnoho múdrych, študovaných i samozvaných hláv sa počas celej civilizácie pokúšalo zistiť, čo vlastne je po smrti. Prečo je smrť tak hrozná, prečo strach z nej panuje cez všetky generácie a jej tajomno stále priťahuje.

Poviem vám tajomstvo: pretože má moc.

Ľudské srdce baží po moci a všetko, kde sa objaví moc, ľudí fascinuje a priťahuje. Smrť má moc. Smrť je totiž – ako som v jednom postaršom letáku vyčítal výstižné prirovnanie – kazateľ pravdy. Nikoho sa nepýta, či sa mu páči jej kázanie, nikoho sa nepýta, či môže začať kázať, jednoducho si robí, čo chce. A káže o tom, že všetci ľudia sú jej otroci. Teda nie všetci. Ale k tomu sa dostaneme.

Smrť, tma, temno, tajomno. Opojné.

Nikto z tých, čo zomreli a boli tak ďaleko za oponou jej brány, že by tam videli všetko, sa nevrátil naspäť, aby nám povedal, ako to tam vlastne je. Preto si ľudia poskladali mnohé teórie, niektoré podložené určitými skúsenosťami či už s duchmi, alebo s klinickou smrťou, čo je len ako pohľad za prah dverí, mnohoraké teórie, ktoré sa tak ohromne líšia, že sme opäť na začiatku a môžeme len sucho skonštatovať, že o smrti nič nevieme.

Nevieme, ak neveríme pravde. Poviete si, ako ale spoznať pravdu o smrti, keď je to s ňou tak, ako som práve napísal?

Jednoducho – potrebujeme spoznať pravdu o svete, o sebe, o Bohu. Pravdu ako takú. Pravdu, ktorá je pravdou vždy a vo všetkom.

Ježiš povedal: ja som pravda a cesta a život. Nikto nepríde k Otcovi, ak nie cezo mňa.

To je kľúčová vec. Ak klamal, potom on nie je pravdou a potom sa dá prísť k Bohu aj inou cestou ako cez neho.

Ale ak hovoril pravdu, tak spoznať Boha sa dá jedine tak, že príde človek k Ježišovi a On sa mu dá spoznať.

A navyše: ak hovoril pravdu, tak – ON JE PRAVDOU sám.

Asi je každému jasné, že som kresťan a o vzkriesení Pána Ježiša nepolemizujem. Ani nemôžem, klamal by som aj sám seba, nielen vás. Ježiš je živý. To je proste holý fakt.

Lenže na základe Ježišovho vzkriesenia vieme oveľa jasnejšie, nad slnko jasnejšie, povedať o mnohých veciach, čo je pravda a čo nie. Napríklad aj o smrti.

Pretože ak som povedal, že: Nikto z tých, čo zomreli a boli tak ďaleko za oponou jej brány, že by tam videli všetko, sa nevrátil naspäť, aby nám povedal, ako to tam vlastne je; tak práve Ježiš túto moju premisu porušil.

Jeho smrť pohltila na tak dlhú dobu, že o tom, že je mŕtvy, už nikto nepochyboval. A nevrátil sa naspäť k živým iba ako duch, ale prišiel živý vo svojom tele. On porazil moc smrti vo všetkej jej moci, Jeho telo už bolo iné. Každá bunka v Jeho tele bola živá viac ako predtým. Ak predtým bol podobný nám, ktorých bunky umierajú, tak po vzkriesení nám už podobný nebol, naopak – povedal, že časom budeme my podobní Jemu. Dostaneme nové telá.

Toto je vec, ktorú si málokto z tých, čo sa nazývajú kresťanmi uvedomuje – že nás, ktorí túžobne očakávame vzkriesenie z mŕtvych, čaká nové telo a vo večnosti budeme mať telo.

Toto je v príkrom rozpore s učeniami na základe gnosticizmu ako je napríklad new age, budhizmus a podobne, ktoré hovoria, že hmota je nečistá a nemá miesto vo večnosti, že tam budú iba naše nesmrteľné duše.

(To by sa dalo vyvrátiť už na tom, že čistý Boh sa nepošpinil tým, že vzal na seba ľudské telo). Boh, keď stvoril zem a rastlinstvo a zver, vždy to pochválil a povedal, že je to dobré. Keď stvoril človeka v jeho tele, povedal, že je to veľmi dobré. Hmota nie je zlá, nečistá a na zatratenie. Teda pôvodne nebola, kým do stvorenia nevkročil hriech.

To hriech priniesol smrť. Predtým tu nebola.

Takže Ježiš sa vrátil z ríše mŕtvych presne ako povedal, že aj urobí. Teda všetko, čo povedal, je pravda. Ak porazil toho namocnejšieho nepriateľa, ktorého sa všetci ľudia boja, má právo povedať, že On je pravda. Preto sa teraz smelo oprieme o Jeho slová o smrti, aby sme si ujasnili, čo je smrť, čo je podsvetie, a ako to tam, za tou bránou vlastne vyzerá.

Podsvetie.

Ježiš jasne učil, že potom, čo človek umrie, má iba dve možnosti – buď bude anjelmi privedený na miesto, ktoré nazval Lono Abrahámovo (Lk 16.22) alebo bude zvrhnutý do podsvetia.

Výraz lono Abrahámovo je veľmi zvláštny. Poukazuje na Abraháma, o ktorom je napísané, že uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Abrahám je považovaný za otca viery. V Ježišovom podobenstve predstavuje Abrahám Boha Otca. Je to Otcova náruč, Otcovo lono. Ale prečo to nazval Pán takto zvláštne, vám poviem v ďaľšom článku.

Teraz chcem vašu pozornosť obrátiť na podsvetie, do ktorého je človek uvrhnutý a prežíva tam muky. Na iných miestach toto miesto Pán nazýva miestom večného ohňa, v pôvodine gehenna.

Som presvedčený, že Boh Starej zmluvy je ten istý Boh, ktorý dal potom Novú zmluvu a v starozákonnej dobe sa o podsvetí tiež zmieňoval. Istý Žid z kmeňa Lévi, teda kňaz, menom Korách sa spolu s ďaľšími vzbúrili proti Mojžišovi a Boží rozsudok bol majestátne strašný – pod Koráchom a všetkými ďaľšími vzbúrencami a všetkými členmi ich rodín a celým ich majetkom sa otvorila zem a všetci boli zaraz uvrhnutí zaživa do podsvetia.

Mnohí ľudia nie sú ochotní uveriť, že by Boh bol tak „bezcitný“, aby ľudí hádzal do pekla. Lenže je tu jeden háčik, ktorý si neuvedomujú – peklo vôbec nebolo stvorené pre ľudí. Bolo určené pre vzbúrených anjelov – démonov, so satanom na čele (Mt 25.41). A odrazu je jasné, že peklo je len spravodlivá odplata.

A prečo tam napokon skončia aj mnohí ľudia? Pretože viac verili diablovi než Bohu a napĺňali satanovu vôľu a nie Božiu. Pretože boli rovnako nepriateľsky zameraný voči Bohu ako diabol – a to aj mnohí takí, ktorí verili, že Boh je. Túžili viac po vlastnej sláve a naplnení svojej vôle, než po láske a milosti od Boha. Nedali Bohu, čo je Božie – seba. Nepatríme sami sebe. Boh nás jednak stvoril, nedali sme si život sami, a jednak za nás zaplatil na kríži – odmietať odovzdať sa Mu je dvojnásobná neposlušnosť a vzbura.

Bohu nerobí potešenie, že tam nejaký človek skončil, On si to neželá. Inak by za ľudí neumieral na kríží. V podstate nie je peklo vlastne ani trest, to je odplata. Je to mzda. Je to spravodlivý podiel za život, ktorý mnohí ľudia – nech si pripadajú sebelepší – vedú. Všetci si zaslúžime peklo. Tí, ktorí tam skončia, budú veľmi prekvapení, keď sa potom, čo prejdú bránou smrti, postavia pred Boha a On im ukáže X situácii z ich života, kde Ho odmietli, kde odmietli Jeho ponuku lásky a milosti, že im chce odpustiť ich hriechy. Tam už nikto nebude mať žiadnu výhovorku, nikto sa neobháji. Peklo bude len logickým a spravodlivým výsledkom ľudského rozhodnutia „nechcem Boha“ – Boh to ich životné rozhodnutie utvrdí do večnej platnosti.
Pretože peklo je miesto, kde je človek preč od Boha – ako Ježiš povedal: odíďte odo mňa... do večného ohňa.

Sú ľudia, ktorí si v Biblii chcú nájsť potvrdenie toho, čomu veria, ešte predtým, než dovolia Božiemu slovu, aby im odhalilo pravdu.

Napríklad adventisti siedmeho dňa veria, že človek po smrti spí, alebo je v takom nejakom stave.

To ale nesedí s Písmom ani s vierou tých, ktorí Ježiša-Pravdu poznajú – Pavol vedel, že po smrti bude hneď s Pánom. A Ježiš povedal, že Boh Abraháma, Izáka a Jákoba nie je Bohom mŕtvych, ale živých – čím jasne povedal, že Abrahám, Izák a Jákob sú živí. Taktiež Mojžiš, živý, sa zjavil s Eliášom pri Ježišovi na hore premenenia. Písmo hovorí, že máme okolo seba oblak svedkov (Žid 12.1) spomínaných v celej kapitole Žid 11.
Sú živí. Ich služba na zemi skončila, no nespia. Duchovia tých, ktorí dosiahli dokonalosť sa radujú v slávnostnom zhromaždení (Žid 12.22-23).

Takže ani tí, ktorí zosnuli v Pánovi, ani tí, ktorí odišli bránou smrti bez odpustenia hriechov, nie sú v stave spánku. Živí a mŕtvi. Tu by som rád zdôraznil, čo sa týka tých mŕtvych, že smrť nie je neexistencia, je to existencia bez života, bez Boha – Boh je život. Znamená to, že duša nie je nesmrteľná. Smrť duše nie je jej neexistencia rovnako, ako smrť tela nie je neexistencia tela. Telo existuje ďalej, no je nevládne. A tak aj smrť duše, je to existencia bez všetkého dobrého, je to existencia v mukách a večnom utrpení.

* * *

Iste ste si niektorí všimli, že som zatiaľ nič nepovedal o mieste, ktoré niekto nazval očistec.

Z jednoduchého dôvodu – nič také neexistuje. Učenie o očistci bolo totiž vymyslené ľudmi s tým účelom, aby sa RKC nabalila na odpustkoch, ktoré sa vyberajú ako prostriedok na zmiernienie utrpenia duší v domnelom očistci, prípadne na skrátenie jej pobytu v očistci, aby mohla ísť do neba.

Nikto nikdy však nedokázal povedať, žiaden pápež ani jeho posluhovači, KOĽKO by ktorá duša mala byť v očistci a kedy jej utrpeniu bude koniec. Ani to nemôžu vedieť, pretože v Písme nič také nie je. Ak by teda očistec bol realitou, Xkrát by sa mohlo stať, že duša už je dávno v nebi a na zemi na ňu ešte vyberajú odpustky. (Mimochodom, odpustky sa pretransformovali aj do platenia za omše za zosnulých.)

Celá Biblia hovorí jasnou rečou - prijať Božiu vládu nad ľudským životom je možné len počas života, po smrti to už nemá nič čo dočinenia s vierou, po smrti už nie je možné zmeniť údel. Vedel to aj Dávid, ktorý sa postil len dovtedy, kým jeho nemanželské dieťa zomrelo, potom vstal a najedol sa. Vedel to aj Jób aj pisatelia žalmov, ktorí hovorili, že mŕtvi Hospodina vzývať nemôžu.

Nikde v Biblii nie je o očistci nič. Zhola nič. Dosť vážny fakt, ak sa jedná o tak závažnú vec. Všetko stojí na tom, čo hovoria o očistci ľudia, ktorí ho vymysleli a vyučujú o ňom – a to sú autority RKC.

Aby mu dali punc vierohodosti, pojali sa prekrútiť niektoré verše z Biblie, ktoré akože o očistci hovoria. Napríklad:

Mt 5.25-26: Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny.

V tomto verši priraďujú pomenovanie protivník diablovi, lenže kontext verša hovorí o spore bratov (kresťanov) – viď verše 23 a 24. Ak je protivníkom Boh, tak sa o očistec nejedná, pretože žiadne DOČASNÉ ubytovanie v očistci, ale večné a v pekle, ako sme si už ukázali.
Tieto isté slová nájdeme aj v Lk 12.58-59, kde Ježiš tieto slová hovorí v kontexte karhania Židov za to, že nerozsudzovali, čo je spravodlivé (v.57)

Čo teda znamená „nevyjdeš odtiaľ (z väzenia), kým za všetko nezaplatíš“? Znamená to, že v očistci teda naozaj musíme zaplatiť za svoje hriechy?

Veriť tomuto je ukážkovým pohŕdaním, ignorovaním a neverou tomu, čo urobil Ježiš. To Ježiš Kristus zaplatil za moje hriechy, nielen zomrel za ne, ale aj trpel za ne ukrutným utrpením za nás (Žid 13.12; 1Pt 2.21). On zaplatil za naše hriechy úplne a dokonale – na kríži zvolal: Je dokonané!

Tvrdiť, že my môžeme niečo pridať k tomu, aby sme doplatili čosi za seba, znamená povedať o Ježišovi, že to neurobil dosť dobre. Že nepriniesol dokonalú obeť.

Písmo však hovorí, že spasenie (spod moci smrti a večného zatratenia) je iba v jedinom mene – Ježiš Kristus (Sk 4.12). List Židom mnohými spôsobmi pojednáva o Jeho obeti, ktorá bola tak dokonalá, že stačila iba jedna jediná raz a platí navždy.

Písmo jasne vyučuje proti takým praktikám, akými sú napríklad s očistcom súvisiace odpustky, či platenie za omše - mrknite si Sk 8.20 ;)

Tak čo teda znamená „nevyjdeš odtiaľ (z väzenia), kým za všetko nezaplatíš“?
V skutočnosti je to väzenie oveľa bližšie, než by si kto chcel pripustiť. Pán tu hovorí o duchovnom princípe neodpustenia a zviazania hriechov, čo sa deje POČAS ŽIVOTA na zemi – píšem o tom v článku Duchovne spojení, prečítajte si ho, prosím.

Tí mučitelia môžu byť popri ťažkých životných situáciách, ktoré Boh (Sudca) dopustí, aj démoni, ktorí trápia ľudí v ich živote. Uvedomte si, že v pekle ľudí démoni netrápia, ani nemôžu, pretože tam sami trpia, oni sami sú tam sužovaní – peklo bolo určené pre nich.

V pekle nevládne satan, Pánom pekla je Boh. Satan a jeho démoni sa desia pekla.

Pýtam sa vás ako Ježiš Židov v Lk 12 v kontexte tých slov: vari nerozsudzujete, čo je spravodlivé? Či neviete, že spravodlivosti za naše hriechy bolo učinené zadosť na golgotskom kríži? Či je spravodlivé vysmievať sa Ukrižovanému, že neplatil dosť? Myslíte si, že Dokonalý a Nekonečný nezaplatil všetkým, čo mal?

Spamätajte sa a kajajte sa, uverte pravde!

Spýtajte sa Jeho, je živý, vie rozprávať! Len či aj máte uši na počúvanie, keď si vyberáte učiteľov podľa toho, čo vám je milé!

A nechoďte na mňa s Makabejskými a inými nekanonickými knihami, ktoré nie sú Božím Slovom! Upleťte si z nich papierové pierka a strčte si ich za klobúk.

Veriť v očistec, o ktorom Biblia nehovorí a je čiste ľudským učením, nie je veriť vo väčšie Božie milosrdenstvo, ale naopak - je neverou v skutočné milosrdenstvo, pretože Boh za nás zaplatil VŠETKO!

Druhá smrť.

A o nej budem pokračovať v ďaľšom článku, tento je už dosť dlhý.

(selah)