„Keby vo mne nebola Mliečna dráha, ako by som ju mohol vidieť alebo poznať?“ (Chalíl Džibrán, Piesok a pena) Tento citát vystihuje veľa. Dokonalosť musí byť samotnou súčasťou nás, aby sme ju boli schopný nájsť a spoznať. Asi najťažšie je spoznať pravú podobu dokonalosti. Pod týmto si mnohí predstavujú niečo krásne, v mnohých očiach je dokonalosť synonymum pre absolútnu krásu. A človek po takejto kráse túži. A snaží sa ju nájsť.

No mnohokrát si pri tom neuvedomíme, že tá dokonalosť, krása, po ktorej tužíme, je súčasťou nás samotných. A ak je súčasťou nás, tak je vo všetkom, v čom ju chceme nájsť, je v každej chvíľke života, počas ktorej ju budeme hľadať. Ak tá dokonalosť predstavuje naše šťastie, tak samotná cesta, hľadanie, už je tým šťastím, po ktorom túžime. „Krása žiari jasnejšie v srdci toho, kto po nej tuží, než v srdci toho, kto ju vidí.“ (Chalíl Džibrán, Piesok a pena) A aj keď na tej ceste mnohokrát padneme, zažijeme sklamania, časom sa ukáže, že to všetko bolo možno potrebné, aby sme tú dokonalosť pochopili úplne, pretože človek nemôže poznať šťastie, ak nepozná nešťastie.

Pri hľadaní takejto dokonalosti vždy urobíme nejaké chyby, ktoré vedú potom k týmto pádom. No padáme aj preto, aby sme sa znovu mohli postaviť. Postaviť na nohy a znovu pokračovať v hľadaní. A z týchto pádov by sme sa mali poučiť. Už len kvôli sebe, kvôli iným, a nakoniec aj kvôli hľadaniu.

Časom zistíme, že to všetko je súčasťou príbehu o šťastí, ktorý sa volá život. A pre mňa šťastím je láska, ktorú hľadám.