Podľa Zákonníka práce č. 311/2011, §59 je možné pracovný pomer skončiť:

a) dohodou:
najľahší a najjednoduchší spôsob rozviazania pracovného pomeru:
napíšete si výpoveď, udáte dôvod a deň, ku ktorému chcete skončiť pracovný pomer a hotovo. Ak ju zamestnávateľ prijme, tak končíte ku dňu dohodnutému v dohode, tým pádom vám neplynie žiadna výpovedná lehota.

b) výpoveďou:
Zamestnanec môže podať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, kdežto zamestnávateľ je povinný vo výpovedi voči zamestnancovi uviesť presný dôvod ukotvený v Zákonníku práce.
Odbočím - ja ako zamestnanec podávam výpoveď. Napíšem si ju a predložím zamestnávateľovi. A môže sa stať, že šéf si ju odloží do šuplíka a nerieši. A teraz čo? Je platná či nie je platná? Iný prípad - zamestnávateľ moju výpoveď nepríjme. V takýchto prípadoch je najlepšie mať v ruke doklad, ktorý potvrdzuje doručenie výpovede zamestnávateľovi, napríklad podací lístok z pošty, prípadne na personálnom oddelení "pečiatkové" potvrdenie o prijatí písomnej výpovede, alebo aj zamestnávateľovým podpisom potvrdené prijatie či zaznamenanie v došlej pošte. Jednoducho zhrnuté, je dobré mať nejaký "rukolapný písomný dôkaz" o tom, že ste tú výpoveď naozaj podali.  Tým pádom vám začína plynúť výpovedná lehota (aká dlhá znova závisí od dohody so zamestnávateľom, štandardne však 2 mesiace) od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste výpoveď podali.

c) okamžitým skončením:
tzv. "hodinová výpoveď. Hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Medzi ďalšie spôsoby skončenia pracovného pomeru patrí aj uplynutím doby určitej, skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby (v tomto prípade zamestnanec nie je povinný uvádzať dôvod odchodu), smrťou zamestnanca aj taký dôvod, ak je voči vám uznesené rozhodnutie súdu za trestnú činnosť.