Chcem tak veľa? Iba lásku. Nič viac než lásku. Žiadne nároky či sľuby. Lásku, dotyky, ľudské teplo. Pozrieť druhému do očí a aspoň na okamih sa v nich vidieť jediná, milovaná. Objatie a uistenie, že všetko bude raz dobré. Vo chvíli, keď sa mi svet naokolo rozpadáva a skoro nič už nedáva zmysel. Pevný záchytný bod. Nechcem počut od toho, po kom túžim, že sa pýtam kraviny. Záleží mi na ňom. Je to ťažko pochopiť? Nič neočakávam, len chcem byť s ním, Dúfať sa neodvažujem. Aj ja potrebujem trochu starostlivosti. Nie som taká silná, ako sa zdám alebo akou sa robím. Všetko sa rúca. Zobúdzam sa zo sna do reality. Vedela som, že to nebude trvať večne. Nie je mi súdené, aspoň zatiaľ nie. Bol tu pri mne, taký skutočný a reálny, na dosah. Ale pomaly sa rozplynul. Zostala len hmla, matný obrys nedosiahnuteľný v diaľke...