Dnes ráno som si všimol, aký smutný si sa zase prebudil. Pozrel si von oknom a zahľadel si sa priamo na mňa. Ale tvoj pohľad bol celkom neprítomný. Chcel som zlepšiť tvoju náladu a tak som poslal hŕstku vrabcov, aby ti zaspievali. Ale ty si sa rozhodol zahĺbiť sa do svojho vnútra a preto si ich vôbec nepočul.

Chcel som sa lepšie prizrieť tvojmu trápeniu v tvári, aby som ho mohol lepšie pochopiť a pomôcť ti, preto som prinútil oblaky, aby sa rozplynuli a zasvietilo slniečko. Ale ty si sa schoval pod čiernu kapucňu a hľadel do zeme.

Chcel som, aby si zblízka pocítil Moju prítomnosť, tak som ti fúkol vietor do tváre. Ale ty si si iba upravil strapaté vlasy a ešte viac si sklopil svoj zrak.

Chcel som, aby si nebol osamelý a poslal som ti niekoľko priateľov, aby vykúzlili úsmev na tvojich perách. Ale ty si ich odohnal hlúpou výhovorkou a zostal si zatvorený vo svojej izbe.

Chcel som, aby si vedel, že rozumiem tvojim starostiam a chápem tvoj smútok, a tak som dovolil nebu, aby ticho plakalo. Ale ty si len otrávene pozrel na mihotajúce sa mláky na ulici a rozhodol si sa so mnou neplakať.

Chcel som ti darovať nezabudnuteľný okamih prežitia večnosti, a tak som pre teba večer posial oblohu žiariacimi hviezdami. Ale ty si zostal voči Môjmu predstaveniu ľahostajný, zatiahol si žalúzie a zapol televízor.

Dnes som sa celý deň snažil rozveseliť ťa. Chcel som vidieť Svoje dielo v jeho plnej kráse, chcel som ťa vidieť, ako robíš to, čo ti ide najlepšie - smeješ sa, blázniš, rozveseľuješ okolie, vyvádzaš a zase sa smeješ. S ľuďmi, vďaka ktorým si skutočne šťastný. Ale teraz, práve v tomto momente, sa na teba dívam, ako ležíš v posteli a chystáš sa na spánok. A vidím, ako ti po tvári zase stekajú drobné kvapôčky...

Stretávam ľudí. Každý nový deň. Spoznávam ich životy, osobnosť, povahy, nesplnené sny.

Majú rozličné túžby - chcú zmaturovať, dostať sa na vysokú školu, promovať, podnikať.

Túžia vlastniť pozemok s rodinným domom. Mať milujúceho partnera, deti, dobré vzťahy s rodičmi.

Mnohí zúfalo túžia urobiť dieru do sveta. Odísť s vedomím, že až tu nebudú, svet si ich bude pamätať.

Ich sny a túžby sa často menia. V jednu chvíľu chcú to a odrazu zas tamto.

Každý nový deň nájdem nejaký zabudnutý nevyplnený sen.

Posedávajú na zábradlí, postávajú v mláke či pod odkvapom.

Cítiť z nich opustenosť.

Večer čo večer, keď si líham, vidím ich osamelé siluety.

Každý večer pred spaním si zakaždým želám to isté - ráno sa zobudiť.

Môcť sa aspoň raz ešte zobudiť.