Už prešlo pekných pár dní čo som napísal posledne riadky .

Je tu nový rok 2016 , dokonca už aj mesiac sa prekoprcol z jedničky na dvojku a ja stále odkladám svoju túžbu písať , na večer na zajtra , cez víkend.... . Poznáme to asi viacerí. Nielen ja ale aj viacerí zisťujeme, že deň za dňom opúšťame svoje predsavzatia , sny a necháme si nanútiť životom jeho podmienky a realitu.

A ja sa pýtam prečo ? Prečo svoj život podriaďujeme niekomu a niečomu, čo nám za to nestojí. Kde robíme chybu , prečo práve mne , Vám sa život nevyvíja tak ako by sme chceli. ? Tých otázok a nezodpovedaných odpovedí stále pribúda a ...

Na jednu otázku som ale včera dostal odpoveď.

Bol posledný fašiang. Sedeli sme viacerí v jednej krčmičke. Je jedno kde sa nachádza ale podstatné bolo niečo iné. Od nášho príchodu nás obsluhovala jedna mladá cca 22-25 ročná čašníčka a čuduj sa svete v celom podniku bola sama . Ani na chvíľu sa nezastavila a jej práca to bol koncert pohybu, profesionálnej obsluhy a prívetivého správania k zákazníkom. Bolo nám dobre a zábava plynula . Keď čas pokročil aj my sme sa zberali k odchodu, pristavila sa pri nás. Poďakovala za návštevu , popriala nám pekný večer a chcela odísť. No jedna pani z našej partie ju poznala a dala sa s ňou do reči. Ako sa jej vodí, čo vlastne tu robí ( lebo ved mala študovať .. ).. Mladá slečna sa usmiala , no bol to úsmev síce milí ale skrývajúc bolesť a utrpenie. Z krátkeho rozlúčenia, bol napokon niekoľko minútový rozhovor. V ňom milá slečna priznala, že má niekoľko robôt , ktoré musí stíhať. Síce po kvapkách ale odkladá si na uskutočnenia svojho sna. Na náš udivený pohľad , povedala že musí . Ináč sa z toho trápenia,čo má, nedostane.

Znova sa na nás usmiala tým svojím zvláštnym úsmevom a odkráčala obslúžiť ďalších hostí.

Večer skončil a mne prišlo na um , čo skutočne (okrem rečí ) robím pre plnenie svojich snov? Ako skutočne žijem svoj život ?

Znova my život ukázal , že len malými krokmi sa dostanem na koniec svojej vysnívanej cesty. Nezáleží ako rýchlo , či aký dlhý krok budem mať ale musím denne kráčať a posúvať sa každý deň bližšie k svojmu cieľu.